13.1.1.[1] brahmaudanam pacati reta eva taddhatte yadājyamuciṣyate tena raśanāmabhyajyādatte tejo vā ājyam prājāpatyo'śvaḥ prajāpatimeva tejasā samardhayatyapūto vā eṣo'medhyo yadaśvaḥ 13.1.1.[2] darbhamayī raśanā bhavati pavitraṃ vai darbhāḥ punātyevainam pūtamevainam medhyamālabhate 13.1.1.[3] aśvasya vā ālabdhasya reta udakrāmattatsuvarṇaṃ hiraṇyamabhavadyatsuvarṇaṃ hiraṇyaṃ dadātyaśvameva retasā samardhayati 13.1.1.[4] prajāpatiryajñamasṛjata tasya mahimāpākrāmatsa mahartvijaḥ prāviśattam mahartvigbhiranvaicattam mahartvigbhiranvavindadyanmahartvijo brahmaudanam prāśnanti mahimānameva tadyajñasya yajamāno'varunddhe brahmaudane suvarṇaṃ hiraṇyaṃ dadāti reto vā odano reto hiraṇyaṃ retasaivāsmiṃstadreto dadhāti śatamānam bhavati śatāyurvai puruṣaḥ śatendriya āyurevendriyaṃ vīryamātmandhatte catuṣṭayīrapo vasatīvarīrmadhyamāyāhne gṛhṇāti tā digbhyaḥ samāhṛtā bhavanti dikṣu vā annamannamāpo'nnenaivāsmā annamavarunddhe 13.1.2.[1] vyṛddhamu vā etadyajñasya yadayajuṣkeṇa kriyata imāmagṛbhṇanraśanāmṛtasyetyaśvābhidhānīmādatte yajuṣkṛtyai yajñasya samṛddhyai dvādaśāratnirbhavati dvādaśa māsāḥ saṃvatsaraḥ saṃvatsarameva yajñamāpnoti 13.1.2.[2] tadāhuḥ dvādaśāratnī raśanā kāryā3 trayodaśāratnī3rityṛṣabho vā eṣa ṛtūnāṃ yatsaṃvatsarastasya trayodaśo māso viṣṭapamṛṣabha eṣa yajñānāṃ yadaśvamedho yathā vā ṛṣabhasya viṣṭapamevametasya viṣṭapaṃ trayodaśamaratniṃ raśanāyāmupādadhyāttadyatha ṛṣabhasya viṣṭapaṃ saṃstriyate tādṛktat 13.1.2.[3] abhidhā asīti tasmādaśvamedhayājī sarvā diśo'bhijayati bhuvanamasīti bhuvanaṃ tajjayati yantāsi dharteti yantāramevainaṃ dhartāraṃ karoti sa tvamagniṃ vaiśvānaramityagnimevainaṃ vaiśvānaraṃ gamayati saprathasaṃ gaceti prajayaivainam paśubhiḥ prathayati svāhākṛta iti vaṣaṭkāra evāsyaiṣa svagā tvā devebhya iti devebhya evainaṃ svagā karoti prajāpataya iti prājāpatyo'śvaḥ svayaivainaṃ devatayā samardhayati 13.1.2.[4] īśvaro vā eṣaḥ ārtimārtoryo brahmaṇe devebhyo'pratiprocyāśvaṃ badhnāti brahmannaśvam bhantsyāmi devebhyaḥ prajāpataye tena rādhyāsamiti brahmāṇamāmantrayate brahmaṇa evainam pratiprocya badhnāti nārtimārcati taṃ badhāna devebhyaḥ prajāpataye tena rādhnuhīti brahmā prasauti svayaivainaṃ devatayā samardhayatyatha prokṣatyasāveva bandhuḥ 13.1.2.[5] sa prokṣati prajāpataye tvā juṣṭam prokṣāmīti prajāpatirvai devānāṃ vīryavattamo vīryamevāsmindadhāti tasmādaśvaḥ paśūnāṃ vīryavattamaḥ 13.1.2.[6] indrāgnibhyāṃ tvā juṣṭam prokṣāmīti indrāgnī vai devānāmojasvitamā oja evāsmindadhāti tasmādaśvaḥ paśūnāmojasvitamaḥ 13.1.2.[7] vāyave tvā juṣṭam prokṣāmīti vāyurvai devānāmāśiṣṭho javamevāsmindadhāti tasmādaśvaḥ paśūnāmāśiṣṭhaḥ 13.1.2.[8] viśvebhyastvā devebhyo juṣṭam prokṣāmīti viśve vai devā devānāṃ yaśasvitamā yaśa evāsmindadhāti tasmādaśvaḥ paśūnāṃ yaśasvitamaḥ sarvebhyastvā devebhyo juṣṭam prokṣāmīti 13.1.2.[9] tadāhuḥ yatprājāpatyo'śvo'tha kathāpyanyābhyo devatābhyaḥ prokṣatīti sarvā vai devatā aśvamedhe'nvāyattā yadāha sarvebhyastvā devebhyaḥ prokṣāmīti sarvā evāsmindevatā anvāyātayati tasmādaśvamedhe sarvā devatā anvāyattāḥ pāpmā vā etam bhrātṛvya īpsati yo'śvamedhena yajeta vajro'śvaḥ paro martaḥ paraḥ śveti śvānaṃ caturakṣaṃ hatvādhaspadamaśvasyopaplāvayati vajreṇaivainamavakrāmati nainam pāpmā bhrātṛvya āpnoti 13.1.3.[1] yathā vai haviṣo'hutasya skandet evametatpaśo skandati yaṃ niktamanālabdhamutsṛjanti yatstokīyā juhoti sarvahutamevainaṃ juhotyaskandāyāskannaṃ hi tadyaddhutasya skandati sahasraṃ juhoti sahasrasammito vai svargo lokaḥ svargasya lokasyābhijityai 13.1.3.[2] tadāhuḥ yanmitā juhuyātparimitamavarundhītetyamitā juhotyaparimitasyaivāvaruddhyā uvāca ha prajāpati stokīyāsu vā ahamaśvamedhaṃ saṃsthāpayāmi tena saṃsthitenaivāta ūrdhvaṃ carāmīti 13.1.3.[3] agnaye svāheti agnaya evainaṃ juhoti somāya svāheti somāyaivainaṃ juhotyapām modāya svāhetyadbhya evainaṃ juhoti savitre svāheti savitra evainaṃ juhoti vāyave svāheti vāyava evainaṃ juhoti viṣṇave svāheti viṣṇava evainaṃ juhotīndrāya svāhetīndrāyaivainaṃ juhoti bṛhaspataye svāheti bṛhaspataya evainaṃ juhoti mitrāya svāheti mitrāyaivainaṃ juhoti varuṇāya svāheti varuṇāyaivainaṃ juhotyetāvanto vai sarve devāstebhya evainaṃ juhoti parācīrjuhoti parāṅiva vai svargo lokaḥ svargasya lokasyābhijityai 13.1.3.[4] īśvaro vā eṣaḥ parāṅ pradaghoryaḥ parācīrāhutīrjuhoti punarāvartate'sminneva loke pratitiṣṭhatyetāṃ ha vāva sa yajñasya saṃsthitimuvācāskandāyāskannaṃ hi tadyaddhutasya skandati 13.1.3.[5] yathā vai haviṣo'hutasya skandet evametatpaśo skandati yam prokṣitamanālabdhamutsṛjanti yadrūpāṇi juhoti sarvahutamevainaṃ juhotyaskandāyāskannaṃ hi tadyaddhutasya skandati hiṅkārāya svāhā hiṅkṛtāya svāhetyetāni vā aśvasya rūpāṇi tānyevāvarunddhe 13.1.3.[6] tadāhuḥ anāhutirvai rūpāṇi naitā hotavyā ityatho khalvāhuratra vā aśvamedhaḥ saṃtiṣṭhate yadrūpāṇi juhoti hotavyā eveti bahirdhā vā etamāyatanātkaroti bhrātṛvyamasmai janayati yasyānāyatane'nyatrāgnerāhutīrjuhoti 13.1.3.[7] sāvitryā eveṣṭeḥ purastādanudrutya sakṛdeva rūpāṇyāhavanīye juhotyāyatana evāhutīrjuhoti nāsmai bhrātṛvyaṃ janayati yajñamukhe-yajñamukhe juhoti yajñasya saṃtatyā avyavacedāya 13.1.3.[8] tadāhuḥ yadyajñamukhe-yajñamukhe juhuyātpaśubhirvyṛdhyeta pāpoyāntsyātsakṛdeva hotavyā na paśubhirvyṛdhyate na pāpīyānbhavatyaṣṭācatvāriṃśataṃ juhotyaṣṭācatvāriṃśadakṣarā jagatī jāgatāḥ paśavo jagatyaivāsmai paśūnavarunddha ekamatiriktaṃ juhoti tasmādekaḥ prajāsvardhukaḥ 13.1.4.[1] prajāpatiraśvamedhamasṛjata so'smātsṛṣṭaḥ parāṅaitsa diśo'nuprāviśattaṃ devāḥ praiṣamaicaṃstamiṣṭibhiranuprāyuñjata tamiṣṭibhiranvaicaṃstamiṣṭibhiranvavindanyadiṣṭibhiryajate'śvameva tanmedhyaṃ yajamāno'nvicati 13.1.4.[2] sāvitryo bhavanti iyaṃ vai savitā yo vā asyāṃ nilayate yo'nyatraityasyāṃ vāva tamanuvindanti na vā imāṃ kaścana tiryaṅnordhvo'tyetumarhati yatsāvitryo bhavantyaśvasyaivānuvittyai 13.1.4.[3] tadāhuḥ pra vā etadaśvo mīyate yatparāṅeti na hyenam pratyāvartayantīti yatsāyaṃ dhṛtīrjuhoti kṣemo vai dhṛtiḥ kṣemo rātriḥ kṣemeṇaivainaṃ dādhāra tasmātsāyam manuṣyāśca paśavaśca kṣemyā bhavantyatha yatprātariṣṭibhiryajata icatyevainaṃ tattasmāddivā naṣṭaiṣa eti yadveva sāyaṃ dhṛtīrjuhoti prātariṣṭibhiryajate yogakṣemameva tadyajamānaḥ kalpayate tasmādyatraitena yajñena yajante kLptaḥ prajānāṃ yogakṣemo bhavati 13.1.5.[1] apa vā etasmāt śrī rāṣṭraṃ krāmati yo'śvamedhena yajate yadā vai puruṣaḥ śriyaṃ gacati vīṇāsmai vādyate brāhmaṇau vīṇāgāthinau saṃvatsaraṃ gāyataḥ śriyai vā etadrūpaṃ yadvīṇā śriyamevāsmiṃstaddhattaḥ 13.1.5.[2] tadāhuḥ yadubhau brāhmaṇau gāyetāmapāsmātkṣatraṃ krāmedbrahmaṇo vā etadrūpaṃ yadbrāhmaṇo na vai brahmaṇi kṣatraṃ ramata iti 13.1.5.[3] yadubhau rājanyau apāsmādbrahmavarcasaṃ krāmetkṣatrasya vā etadrūpaṃ yadrājanyo na vai kṣatre brahmavarcasaṃ ramata iti brāhmaṇo'nyo gāyati rājanyo'nyo brahma vai brāhmaṇaḥ kṣatraṃ rājanyastadasya brahmaṇā ca kṣatreṇa cobhayataḥ śrīḥ parigṛhītā bhavati 13.1.5.[4] tadāhuḥ yadubhau divā gāyetām prabhraṃśukāsmācrīḥ syādbrahmaṇo vā etadrūpaṃ yadaharyadā vai rājā kāmayate'tha brāhmaṇaṃ jināti pāpīyāṃstu bhavati 13.1.5.[5] yadubhau naktam apāsmādbrahmavarcasaṃ krāmetkṣatrasya vā etadrūpaṃ yadrātrirna vai kṣatre brahmavarcasaṃ ramata iti divā brāhmaṇo gāyati naktaṃ rājanyastatho hāsya brahmaṇā ca kṣatreṇa cobhayataḥ śrīḥ parigṛhītā bhavatīti 13.1.5.[6] ayajatetyadadāditi brāhmaṇo gāyatīṣṭāpūrtaṃ vai brāhmaṇasyeṣṭāpūrtenaivainaṃ sa samardhayatītyayudhyatetyamuṃ saṃgrāmamajayaditi rājanyo yuddhaṃ vai rājanyasya vīryaṃ vīryeṇaivainaṃ sa samardhayati tisro'nyo gāthā gāyati tisro'nyaḥ ṣaṭ sampadyante ṣaḍṛtavaḥ saṃvatsara ṛtuṣveva saṃvatsare pratitiṣṭhati tābhyāṃ śataṃ dadāti śatāyurvai puruṣaḥ śatendriya āyurevendriyaṃ vīryamātmandhatte 13.1.6.[1] vibhūrmātrā prabhūḥ pitreti iyaṃ vai mātāsau pitābhyāmevainam paridadātyaśvo'si hayo'sīti śāstyevainaṃ tattasmāciṣṭāḥ prajā jāyante'tyo'si mayo'sītyatyevainaṃ nayati tasmādaśvaḥ paśūnāṃ śraiṣṭhyaṃ gacatyarvāsi saptirasi vājyasīti yathāyajurevaitadvṛṣāsi nṛmaṇā asīti mithunatvāya yayurnāmāsi śiśurnāmāsītyetadvā aśvasya priyaṃ nāmadheyam priyeṇaivainaṃ nāmnābhivadati tasmādapyāmitrau saṃgatya nāmnā cedabhivadato'nyo'nyaṃ sameva jānāte 13.1.6.[2] ādityānām patvānvihīti ādityānevainaṃ gamayati devā āśāpālā etaṃ devebhyo'śvam medhāya prokṣitaṃ rakṣateti śataṃ vai talpyā rājaputrā āśāpālāstebhya evainam paridadātīha rantiriha ramatāmiha dhṛtiriha svadhṛtiḥ svāheti saṃvatsaramāhutīrjuhoti ṣoḍaśa navatīretā vā aśvasya bandhanaṃ tābhirevainam badhnāti tasmādaśvaḥ pramukto bandhanamāgacati ṣoḍaśa navatīretā vā aśvasya bandhanaṃ tābhirevainam badhnāti tasmādaśvaḥ pramukto bandhanaṃ na jahāti 13.1.6.[3] rāṣṭraṃ vā aśvamedhaḥ rāṣṭra ete vyāyacante ye'śvaṃ rakṣanti teṣāṃ ya udṛcaṃ gacanti rāṣṭreṇaiva te rāṣṭram bhavantyatha ye nodṛcaṃ gacanti rāṣṭrātte vyavacidyante tasmādrāṣṭryaśvamedhena yajeta parā vā eṣa sicyate yo'balo'śvamedhena yajate yadyamitrā aśvaṃ vinderanyajño'sya vicidyeta pāpīyāntsyācataṃ kavacino rakṣanti yajñasya saṃtatyā avyavacedāya na pāpīyānbhavatyathānyamānīya prokṣeyuḥ saiva tatra prāyaścittiḥ 13.1.7.[1] prajāpatirakāmayata aśvamedhena yajeyeti so'śrāmyatsa tapo'tapyata tasya śrāntasya taptasya saptadhātmano devatā apākrāmantsā dīkṣābhavatsa etāni vaiśvadevānyapaśyattānyajuhottairvai sa dīkṣāmavārunddha yadvaiśvadevāni juhoti dīkṣāmeva tairyajamāno'varunddhe'nvahaṃ juhotyanvahameva dīkṣāmavarunddhe sapta juhoti sapta vai tā devatā apākrāmaṃstābhirevāsmai dīkṣāmavarunddhe 13.1.7.[2] apa vā etebhyaḥ prāṇāḥ krāmanti ye dīkṣāmatirecayanti saptāham pracaranti sapta vai śīrṣaṇyāḥ prāṇāḥ prāṇā dīkṣā prāṇairevāsmai prāṇāndīkṣāmavarunddhe tredhā vibhajya devatāṃ juhoti tryāvṛto vai devāstryāvṛta ime lokā ṛddhyāmeva vīrya eṣu lokeṣu pratitiṣṭhati 13.1.7.[3] ekaviṃśatiḥ sampadyante dvādaśa māsāḥ pañcartavastraya ime lokā asāvāditya ekaviṃśastaddaivaṃ kṣatraṃ sā śrīstadādhipatyaṃ tadbradhnasya viṣṭapaṃ tatsvārājyamaśnute 13.1.7.[4] triṃśatamaudgrabhaṇāni juhoti triṃśadakṣarā virāḍvirāḍu kṛtsnamannaṃ kṛtsnasyaivānnādyasyāvaruddhyai catvāryaudgrabhaṇāni juhoti trīṇi vaiśvadevāni sapta sampadyante sapta vai śīrṣaṇyāḥ prāṇāḥ prāṇā prāṇairevāsmai prāṇāndīkṣāmavarunddhe pūrṇāhutimuttamāṃ juhoti pratyuttabdhyai sayuktvāya 13.1.8.[1] prajāpatiraśvamedhamasṛjata sa sṛṣṭaḥ prarcamavlīnātpra sāma taṃ vaiśvadevānyudayacanyadvaiśvadevāni juhotyaśvamedhasyaivodyatyai 13.1.8.[2] kāya svāhā kasmai svāhā katamasmai svāheti prājāpatyam mukhyaṃ karoti prajāpatimukhābhirevainaṃ devatābhirudyacati 13.1.8.[3] svāhādhimādhītāya svāhā manaḥ prajāpataye svāhā cittaṃ vijñātāyeti yadeva pūrvāsām brāhmaṇaṃ tadatra 13.1.8.[4] adityai svāhā adityai mahyai svāhādityai sumṛḍīkāyai svāhetīyaṃ vā aditiranayaivainamudyacati 13.1.8.[5] sarasvatyai svāhā sarasvatyai pāvakāyai svāhā sarasvatyai bṛhatyai svāheti vāgvai sarasvatī vācaivainamudyacati 13.1.8.[6] pūṣṇe svāhā pūṣṇe prapathyāya svāhā pūṣṇe naraṃdhiṣāya svāheti paśavo vai pūṣā paśubhirevainamudyacati 13.1.8.[7] tvaṣṭre svāhā tvaṣṭre turīpāya svāhā tvaṣṭre pururūpāya svāheti tvaṣṭā vai paśūnām mithunānāṃ rūpakṛdrūpairevainamudyacati 13.1.8.[8] viṣṇave svāhā viṣṇave nibhūyapāya svāhā viṣṇave śipiviṣṭāya svāheti yajño vai viṣṇuryajñenaivainamudyacati viśvo devasya neturiti pūrṇāhutimuttamāṃ juhotīyaṃ vai pūrṇāhutirasyāmevāntataḥ pratitiṣṭhati 13.1.9.[1] ā brahman brāhmaṇo brahmavarcasī jāyatāmiti brāhmaṇa eva brahmavarcasaṃ dadhāti tasmātpurā brāhmaṇo brahmavarcasī jajñe 13.1.9.[2] ā rāṣṭre rājanyaḥ śūra iṣavyo'tivyādhī mahāratho jāyatāmiti rājanya eva śauryam mahimānaṃ dadhāti tasmātpurā rājanyaḥ śūra iṣavyo'tivyādhī mahāratho jajñe 13.1.9.[3] dogdhrī dhenuriti dhenvāmeva payo dadhāti tasmātpurā dhenurdogdhrī jajñe 13.1.9.[4] voḍhānaḍvāniti anaḍuhyeva balaṃ dadhāti tasmātpurānaḍvānvoḍhā jajñe 13.1.9.[5] āśuḥ saptiriti aśva eva javaṃ dadhāti tasmātpurāśvaḥ sartā jajñe 13.1.9.[6] puraṃdhiryeṣeti yoṣityeva rūpaṃ dadhāti tasmādrūpiṇī yuvatiḥ priyā bhāvukā 13.1.9.[7] jiṣṇū ratheṣṭhā iti rājanya eva jaitram mahimānaṃ dadhāti tasmātpurā rājanyo jiṣṇurjajñe 13.1.9.[8] sabheyo yuveti eṣa vai sabheyo yuvā yaḥ prathamavayasī tasmātprathamavayasī strīṇām priyo bhāvukaḥ 13.1.9.[9] āsya yajamānasya vīro jāyatāmiti yajamānasyaiva prajāyāṃ vīryaṃ dadhāti tasmātpurejānasya vīro jajñe 13.1.9.[10] nikāme naḥ parjanyo varṣatviti nikāmenikāme vai tatra parjanyo varṣati yatraitena yajñena yajante phalavatyo na oṣadhayaḥ pacyantāmiti phalavatyo vai tatrauṣadhayaḥ pacyante yatraitena yajñena yajante yogakṣemo naḥ kalpatāmiti yogakṣemo vai tatra kalpate yatraitena yajñena yajante tasmādyatraitena yajñena yajante kLptaḥ prajānāṃ yogakṣemo bhavati 13.2.1.[1] prajāpatirdevebhyo yajñānvyādiśat sa ātmannaśvamedhamadhatta te devāḥ prajāpatimabruvanneṣa vai yajño yadaśvamedho'pi no'trāstu bhaga iti tebhya etānannahomānkalpayadyadannahomānjuhoti devāneva tatprīṇāti 13.2.1.[2] ājyena juhoti tejo vā ājyaṃ tejasaivāsmiṃstattejo dadhātyājyena juhotyetadvai devānām priyaṃ dhāma yadājyam priyeṇaivaināndhāmnā samardhayati 13.2.1.[3] saktubhirjuhoti devānāṃ vā etadrūpaṃ yatsaktavo devāneva tatprīṇāti 13.2.1.[4] dhānābhirjuhoti ahorātrāṇāṃ vā etadrūpaṃ yaddhānāṃ ahorātrāṇyeva tatprīṇāti 13.2.1.[5] lājairjuhoti nakṣatrāṇāṃ vā etadrūpaṃ yallajā nakṣatrāṇyeva tatprīṇāti prāṇāya svāhāpānāya svāheti nāmagrāhaṃ juhoti nāmagrāhamevaināṃstatprīṇātyekasmai svāhā dvābhyāṃ svāhā śatāya svāhaikaśatāya svāhetyanupūrvaṃ juhotyanupūrvamevaināṃstatprīṇātyekottarā juhotyekavṛdvai svargo loka ekadhaivainaṃ svargaṃ lokaṃ gamayati parācīrjuhoti parāṅiva vai svargo lokaḥ svargasya lokasyābhijityai 13.2.1.[6] īśvaro vā eṣaḥ parāṅ pradaghoryaḥ parācīrāhutirjuhoti naikaśatamatyeti yadekaśatamatīyādāyuṣā yajamānaṃ vyardhayedekaśataṃ juhoti śatāyurvai puruṣa ātmaikaśata āyuṣyevātmanpratitiṣṭhati vyuṣṭyai svāhā svargāya svāhetyuttame āhutī juhoti rātrirvai vyuṣṭirahaḥ svargo'horātre eva tatprīṇāti 13.2.1.[7] tadāhuḥ yadubhe divā vā naktaṃ vā juhuyādahorātre mohayedvyuṣṭyai svāhetyanudita āditye juhoti svargāya svāhetyudite'horātrayoravyatimohāya 13.2.2.[1] rājā vā eṣa yajñānāṃ yadaśvamedhaḥ yajamāno vā aśdyajñamārabhatevamedho yajamāno yajño yadaśve paśūnniyunakti yajña eva ta 13.2.2.[2] aśvaṃ tūparaṃ gomṛgamiti tānmadhyame yūpa ālabhate senāmukhamevāsyaitena saṃśyati tasmādrājñaḥ senāmukham bhīṣmam bhāvukam 13.2.2.[3] kṛṣṇagrīvamāgneyaṃ rarāṭe purastāt pūrvāgnimeva taṃ kurute tasmādrājñaḥ pūrvāgnirbhāvukaḥ 13.2.2.[4] sārasvatīm meṣīmadhastāddhanvoḥ strīreva tadanugāḥ kurute tasmātstriyaḥ puṃso'nuvartmāno bhāvukāḥ 13.2.2.[5] āśvināvadhorāmau bāhvoḥ bāhvoreva balaṃ dhatte tasmādrājā bāhubalī bhāvukaḥ 13.2.2.[6] saumāpauṣṇaṃ śyāmaṃ nābhyām pratiṣṭhāmeva tāṃ kuruta iyaṃ vai pūṣāsyāmeva pratitiṣṭhati 13.2.2.[7] sauryayāmau śvetaṃ ca kṛṣṇaṃ ca pārśvayoḥ kavace eva te kurute tasmādrājā saṃnaddho vīryaṃ karoti 13.2.2.[8] tvāṣṭro lomaśasakthau sakthyoḥ ūrvoreva balaṃ dhatte tasmādrājorubalī bhāvukaḥ 13.2.2.[9] vāyavyaṃ śvetam puce utsedhameva taṃ kurute tasmādutsedham praj:! bhaye'bhisaṃśrayantīndrāya svapasyāya vehatam yajñasya sendratāyai vaiṣṇavo vāmano yajño vai viṣṇuryajña evāntataḥ pratitiṣṭhati 13.2.2.[10] te vā ete pañcadaśa paryaṅgyāḥ paśavo bhavanti pañcadaśo vai vajro vīryaṃ vajro vajreṇaivaitadvīryeṇa yajamānaḥ purastātpāpmānamapahate 13.2.2.[11] pañcadaśa pañcadaśo evetareṣu pañcadaśo vai vajro vīryaṃ vajro vajreṇavaitadvīryeṇa yajamāno'bhitaḥ pāpmānamapahate 13.2.2.[12] tadāhuḥ apāhaivaitaiḥ pāpmānaṃ hatā ityakṛtsnaṃ ca tvai prajāpatiṃ saṃskaroti na cedaṃ sarvamavarunddhe 13.2.2.[13] saptadaśaiva paśūnmadhyame yūpa ālabheta saptadaśo vai prajāpatim prajāpatiraśvamedho'śvamedhasyaivāptyai ṣoḍaśa ṣoḍaśetareṣu ṣoḍaśakalaṃ vā idaṃ sarvaṃ tadidaṃ sarva mavarunddhe 13.2.2.[14] tānkathamāprīṇīyādityāhuḥ samiddho añjankṛdaram matīnāmiti bārhadukthībhirāprīṇīyādbṛhaduktho ha vai vāmadevyo'śvo vā sāmudriraśvasyāprīrdadarśa tā etāstābhirevainametadāprīṇīma iti vadanto na tathā kuryājjāmadagnībhirevāprīṇīyātprajāpatirvai jamadagniḥ so'śvamedhaḥ svayaivainaṃ devatayā samardhayati tasmājjāmadagnībhirevāprīṇīyāt 13.2.2.[15] taddhaike eteṣām paryaṅgyāṇāṃ nānā yājyāpuro'nuvākyāḥ kurvanti vindāma eteṣāmavittyetareṣāṃ na kurma iti na tathā kuryātkṣatraṃ vā aśvo viḍitare paśavaḥ pratipratinīṃ ha te pratyudyāminīṃ kṣatrāya viśaṃ kurvantyatho āyuṣā yajamānaṃ vyardhayanti ye tathā kurvanti tasmātprājāpatya evāśvo devadevatyā itare kṣatrāyaiva tadviśaṃ kṛtā?ukarāmanuvartmānaṃ karotyatho āyuṣaiva yajamānaṃ samardhayati 13.2.2.[16] hiraṇmayo'śvasya śāso bhavati lohamayāḥ paryaṅgyāṇāmāyasā itareṣāṃ jyotirvai hiraṇyaṃ rāṣṭramaśvamedho jyotireva tadrāṣṭre dadhātyatho hiraṇyajyotiṣaiva yajamānaḥ svargaṃ lokametyatho anūkāśameva taṃ kurute svargasya lokasya samaṣṭyai 13.2.2.[17] atho kṣatraṃ vā aśvaḥ kṣatrasyaitadrūpaṃ yaddhiraṇyaṃ kṣatrameva tatkṣatreṇa samardhayati 13.2.2.[18] atha yallohamayāḥ paryaṅgyāṇām yathā vai rājño rājāno rājakṛtaḥ sūtagrāmaṇya evaṃ vā ete'śvasya yatparyaṅgyā evamu vā etaddhiraṇyasya yallohaṃ svenaivaināṃstadrūpeṇa samardhayati 13.2.2.[19] atha yadāyasā itareṣām viḍvā itare paśavo viśa etadrūpaṃ yadayo viśameva tadviśā samardhayati vaitasa iṭasūna uttarato'śvasyāvadyantyānuṣṭubho vā aśva ānuṣṭubhaiṣā dikṣvāyāmevainaṃ taddiśi dadhātyatha yadvaitasa iṭasūne'psuyonirvā aśvo'psujā vetasaḥ svayaivainaṃ yonyā samardhayati 13.2.3.[1] devā vā aśvamedhe pavamānaṃ svargaṃ lokaṃ na prājānaṃstamaśvaḥ prājānādyadaśvamedhe'śvena pavamānāya sarpanti svargasya lokasya prajñātyai pucamanvārabhante svargasyaiva lokasya samaṣṭyai na vai manuṣyaḥ svargaṃ lokamañjasā vedāśvo vai svargaṃ lokamañjasā veda 13.2.3.[2] yadudgātodgāyet yathākṣetrajño'nyena pathā nayettādṛktadatha yadudgātāramavarudhyāśvamudgīthāya vṛṇīte yathā kṣetrajño'ñjasā nayedevamevaitadyajamānamaśvaḥ svargaṃ lokamañjasā nayati hiṅkaroti sāmaiva taddhiṅkarotyudgītha eva sa vaḍavā uparundhanti saṃśiñjate yathopagātāra upagāyanti tādṛktaddhiraṇyaṃ dakṣiṇā suvarṇaṃ śatamānaṃ tasyoktam brāhmaṇam 13.2.4.[1] prajāpatirakāmayata ubhau lokāvabhijayeyaṃ devalokaṃ ca manuṣyalokaṃ ceti sa etānpaśūnapaśyadgrāmyāṃśca tānālabhata tairimau lokāvavārunddha grāmyaireva paśubhirimaṃ lokamavārunddhāraṇyairamumayaṃ vai loko manuṣyaloko'thāsau devaloko yadgrāmyānpaśūnālabhata imameva tairlokaṃ yajamāno'varunddhe yadāraṇyānamuṃ taiḥ 13.2.4.[2] sa yadgrāmyaiḥ saṃsthāpayet samadhvānaḥ krāmeyuḥ samantikaṃ grāmayorgrāmāntau syātāṃ narkṣīkāḥ puruṣavyāghrāḥ parimoṣiṇa āvyādhinyastaskarā araṇyeṣvājāyeranyadāraṇyairvyadhvānaḥ krāmeyurvidūraṃ grāmayorgrāmāntau syātāmṛkṣīkāḥ puruṣavyāghrāḥ parimoṣiṇa āvyādhinyastaskarā araṇyeṣvājāyeran 13.2.4.[3] tadāhuḥ apaśurvā eṣa yadāraṇyo naitasya hotavyaṃ yajjuhuyātkṣipraṃ yajamānamaraṇyam mṛtaṃ hareyuraraṇyabhāgā hyāraṇyāḥ paśavo yanna juhuyādyajñaveśasaṃ syāditi paryagnikṛtānevotsṛjanti tannaiva hutaṃ nāhutaṃ na yajamānamaraṇyam mṛtaṃ haranti na yajñaveśasam bhavati 13.2.4.[4] grāmyaiḥ saṃsthāpayati vi pitāputrāvavasyataḥ samadhvānaḥ krāmanti samantikaṃ grāmayorgrāmāntau bhavato narkṣīkāḥ puruṣavyāghrāḥ parimoṣiṇa āvyādhinyastaskarā araṇyeṣvājāyante 13.2.5.[1] prajāpatiraśvamedhamasṛjata so'smātsṛṣṭaḥ parāṅaitsa paṅktirbhūtvā saṃvatsaram prāviśatte'rdhamāsā abhavaṃstam pañcadaśibhiranuprāyuṅkta tamāpnottamāptvā pañcadaśibhiravārunddhārdhamāsānāṃ vā eṣā pratimā yatpañcadaśino yatpañcadaśina ālabhate'rdhamāsāneva tairyajamāno'varunddhe 13.2.5.[2] tadāhuḥ anavaruddho vā etasya saṃvatsaro bhavati yo'nyatra cāturmāsyebhyaḥ saṃvatsaraṃ tanuta ityeṣa vai sākṣātsaṃvatsaro yaccāturmāsyāni yaccāturmāsyānpaśūnālabhate sākṣādeva tatsaṃvatsaramavarunddhe vi vā eṣa prajayā paśubhirṛdhyate'pa svargaṃ lokaṃ rādhnoti yo'nyatraikādaśinebhyaḥ saṃvatsaraṃ tanuta ityaiṣa vai samprati svargo loko yadekādaśinī prajā vai paśava ekādaśinī yadaikādaśinānpaśūnālabhate na svargaṃ lokamaparādhnoti na prajayā paśubhirvyṛdyate 13.2.5.[3] prajāpatirvirājamasṛjata sāsmātsṛṣṭā parācyetsāśvam medhyam prāviśattāṃ daśibhiranuprāyuṅkta tāmāpnottāmāptvā daśibhiravārunddha yaddaśina ālabhate virājameva tairyajamāno'varunddhe śatamālabhate śatāyurvai puruṣaḥ śatendriya āyurevendriyaṃ vīryamātmandhatte 13.2.5.[4] ekādaśa daśata ālabhate ekādaśākṣarā vai triṣṭubindriyamu vai vīryaṃ triṣṭubindriyasyaiva vīryasyāvaruddhyā ekādaśa daśata ālabhate daśa vai paśoḥ prāṇā ātmaikādaśaḥ prāṇaireva paśūntsamardhayati vaiśvadevā bhavanti vaiśvadevo vā aśvo'śvasyaiva sarvatvāya bahurūpā bhavanti tasmādbahurūpāḥ paśavo nānārūpā bhavanti tasmānnānārūpāḥ paśavaḥ 13.2.6.[1] yuñjanti bradhnamaruṣaṃ carantamiti asau vā ādityo bradhno'ruṣo'mumevāsmā ādityaṃ yunakti svargasya lokasya samaṣṭyai 13.2.6.[2] tadāhuḥ parāṅvā etasmādyajña eti yasya paśurupākṛto'nyatra vederetītyetaṃ stotaranena pathā punaraśvamāvartayāsi na iti vāyurvai stotā tamevāsmā etatparastāddadhāti tathā nātyeti 13.2.6.[3] apa vā etasmāt teja indriyam paśavaḥ śrīḥ krāmanti yo'śvamedhena yajate 13.2.6.[4] vasavastvāñjantu gāyatreṇa candaseti mahiṣyabhyanakti tejo vā ājyaṃ tejo gāyatrī tejasī evāsmintsamīcī dadhāti 13.2.6.[5] rudrāstvāñjantu traiṣṭubhena candaseti vāvātā tejo vā ājyamindriyaṃ triṣṭuptejaścaivāsminnindriyaṃ ca samīcī dadhāti 13.2.6.[6] ādityāstvāñjantu jāgatena candaseti parivṛktā tejo vā ājyam paśavo jagatī tejaścaivāsminpaśūṃśca samīcī dadhāti 13.2.6.[7] patnyo'bhyañjanti śriyai vā etadrūpaṃ yatpatnyaḥ śriyamevāsmiṃstaddadhati nāsmātteja indriyam paśavaḥ śrīrapakrāmanti 13.2.6.[8] yathā vai haviṣo'hutasya skandet evametatpaśo skandati yasya niktasya lomāni śīyante yatkācānāvayanti lomānyevāsya sambharanti hiraṇmayā bhavanti tasyoktaṃ brāhmaṇamekaśa tamekaśataṃ kācānāvayanti śatāyurvai puruṣa ātmaikaśata āyuṣyevātmanpratitiṣṭhati bhūrbhuvaḥ svariti prājāpatyābhirāvayanti prājāpatyo'śvaḥ svayaivainaṃ devatayā samardhayanti lājī3ñcācī3nyavye gavya ityatiriktamannamaśvāyopāvaharati prajāmevānnādīṃ kuruta etadannamatta devā etadannamaddhi prajāpata iti prajāmevānnādyena samardhayati 13.2.6.[9] apa vā etasmāt tejo brahmavarcasaṃ krāmati yo'śvamedhena yajate hotā ca brahmā ca brahmodyaṃ vadata āgneyo vai hotā bārhaspatyo brahmā brahma bṛhaspatistejaścaivāsminbrahmavarcasaṃ ca samīcī dhatto yūpamabhito vadato yajamāno vai yūpo yajamānamevaitattejasā ca brahmavarcasena cobhayataḥ paridhattaḥ 13.2.6.[10] kaḥ svidekākī caratīti asau vā āditya ekākī caratyeṣa brahmavarcasam brahmavarcasamevāsmiṃstaddhattaḥ 13.2.6.[11] ka u svijjāyate punariti candramā vai jāyate punarāyurevāsmiṃstaddhattaḥ 13.2.6.[12] kiṃ sviddhimasya bheṣajamiti agnirvai himasya bheṣajaṃ teja evāsmiṃstaddhattaḥ 13.2.6.[13] kimvāvapanam mahaditi ayaṃ vai lokaṃ āvapanam mahadasminneva loke pratitiṣṭhati 13.2.6.[14] kā svidāsītpūrvacittiriti dyaurvai vṛṣṭiḥ pūrvacittirdivameva vṛṣṭimavarunddhe 13.2.6.[15] kiṃ svidāsīdbṛhadvaya iti aśvo vai bṛhadvaya āyurevāvarunddhe 13.2.6.[16] kā svidāsītpilippileti śrīrvai pilippilā śriyamevāvarunddhe 13.2.6.[17] kā svidāsītpiśaṃgileti ahorātre vai piśaṃgile ahorātrayoreva pratitiṣṭhati 13.2.7.[1] niyukteṣu paśuṣu prokṣaṇīradhvaryurādatte'śvam prokṣiṣyannanvārabdhe yajamāna ādhvarikaṃ yajuranudrutyāśvamedhikaṃ yajuḥ pratipadyate 13.2.7.[2] vāyuṣṭvā pacatairavatviti vāyurevainam pacatyasitagrīvaścāgairityagnirvā asitagrīvo'gnirevainaṃ cāgaiḥ pacati 13.2.7.[3] nyagrodhaścamasairiti yatra vai devā yajñenāyajanta ta etāṃścamasānnyaubjaṃste nyañco nyagrodhā rohanti 13.2.7.[4] śalmalirvṛddhyeti śalmalau vṛddhiṃ dadhāti tasmācalmalirvanaspatīnāṃ varṣiṣthaṃ vardhate 13.2.7.[5] eṣa sya rāthyo vṛṣeti aśvenaiva rathaṃ sampādayati tasmādaśvo nānyadrathādvahati 13.2.7.[6] ṣaḍbhiścaturbhiredaganniti tasmādaśvastribhistiṣṭhaṃstiṣṭhatyatha yuktaḥ sarvaiḥ padbhiḥ samamāyute 13.2.7.[7] brahmākṛṣṇaśca no'vatviti candramā vai brahmākṛṣṇaścandramasa evainam paridadāti namo'gnaya ityagnaya eva namaskaroti 13.2.7.[8] saṃśito raśminā ratha iti raśminaiva rathaṃ sampādayati tasmādrathaḥ paryuto darśanīyatamo bhavati 13.2.7.[9] saṃśito raśminā haya iti raśminaivāśvaṃ sampādayati tasmādaśvo raśminā pratihṛto bhūyiṣṭhaṃ rocate 13.2.7.[10] saṃśito apsvapsujā iti apsuyonirvā aśvaḥ svayaivainaṃ yonyā samardhayati brahmā somapurogava iti somapurogavamevainaṃ svargaṃ lokaṃ gamayati 13.2.7.[11] svayaṃ vājiṃstanvaṃ kalpayasveti svayaṃ rūpaṃ kuruṣva yādṛśamicasītyevainaṃ tadāha svayaṃ yajasveti svārājyamevāsmindadhāti svayaṃ juṣasveti svayaṃ lokaṃ rocayasva yāvantamicasītyevainaṃ tadāha mahimā te'nyena na saṃnaśa ityaśvameva mahimnā samardhayati 13.2.7.[12] na vā u etanmriyase na riṣyasīti praśvāsayatyevainaṃ taddevāṃ ideṣi pathibhiḥ sugebhiriti devayānānevainam patho darśayati yatrāsate sukṛto yatra te yayuriti sukṛdbhirevainaṃ salokaṃ karoti tatra tvā devaḥ savitā dadhātviti savitaivainaṃ svarge loke dadhāti prajāpataye tvā juṣṭam prokṣāmītyupāṃśvathopagṛhṇāti 13.2.7.[13] agniḥ paśurāsīt tenāyajanta sa etaṃ lokamajayadyasminnagniḥ sa te loko bhaviṣyati taṃ jeṣyasi pibaitā apa iti yāvānagnervijayo yāvāṃloko yāvadaiśvaryaṃ tāvāṃste vijayastāvāṃlokastāvadaiśvaryam bhaviṣyatītyevainaṃ tadāha 13.2.7.[14] vāyuḥ paśurāsīt tenāyajanta sa etaṃ lokamajayadyasminvāyuḥ sa te loko bhaviṣyati taṃ jeṣyasi pibaitā apa iti yāvānvāyorvijayo yāvāṃloko 13.2.7.[15] sūryaḥ paśurāsīt tenāyajanta sa etaṃ lokamajayadyasmintsūryaḥ sa te loko bhaviṣyati taṃ jeṣyasi pibaitā apa iti yāvāntsūryasya vijayo yāvāṃloko yāvadaiśvaryaṃ tāvāṃste vijayastāvāṃlokastāvadaiśvaryam bhaviṣyatītyevainaṃ tadāha tarpayitvāśvam punaḥ saṃskṛtya prokṣaṇīritarānpaśūnprokṣati tasyātaḥ 13.2.8.[1] devā vā udañcaḥ svargaṃ lokaṃ na prājānaṃstamaśvaḥ prājānādyadaśvenodañco yanti svargasya lokasya prajñātyai vāso'dhivāsaṃ hiraṇyamityaśvāyopastṛṇanti yathā nānyasmai paśave tasminnenamadhi saṃjñapayantyanyairevainaṃ tatpaśubhirvyākurvanti 13.2.8.[2] ghnanti vā etatpaśum yadenaṃ saṃjñapayanti prāṇāya svāhāpānāya svāhā vyānāya svāheti saṃjñapyamāna āhutīrjuhoti prāṇānevāsminnetaddadhāti tatho hāsyaitena jīvataiva paśuneṣṭaṃ bhavati 13.2.8.[3] ambe ambike'mbālike na mā nayati kaścaneti patnīrudānayatyahvataivainā etadatho medhyā evaināḥ karoti 13.2.8.[4] gaṇānāṃ tvā gaṇapatiṃ havāmaha iti patnyaḥ pariyantyapahnuvata evāsmā etadato nyevāsmai hnuvate'tho dhruvata evainaṃ triḥ pariyanti trayo vā ime lokā ebhirevainaṃ lokairdhuvate triḥ punaḥ pariyanti ṣaṭ sampadyante ṣaḍvā ṛtava ṛtubhirevainaṃ dhuvate 13.2.8.[5] apa vā etebhyaḥ prāṇāḥ krāmanti ye yajñe dhuvanaṃ tanvate nava kṛtvaḥ pariyanti nava vai prāṇāḥ prāṇānevātmandadhate naibhyaḥ prāṇā apakrāmantyāhamajāni garbhadhamā tvamajāsi garbhadhamiti prajā vai paśavo garbhaḥ prajāmeva paśūnātmandhatte tā ubhau caturaḥ padaḥ samprasārayāveti mithunasyāvaruddhyai svarge loke prorṇuvāthāmityeṣa vai svargo loko yatra paśuṃ saṃjñapayanti tasmādevamāha vṛṣā vājī retodhā reto dadhātviti mithunasyaivāvaruddhyai 13.2.9.[1] apa vā etasmāt śrī rāṣṭraṃ krāmati yo'śvamedhena yajate 13.2.9.[2] ūrdhvāmenāmucrāpayeti śrīrvai rāṣṭramaśvamedhaḥ śriyamevāsmai rāṣṭramūrdhvamucrayati 13.2.9.[3] girau bhāraṃ haranniveti śrīrvai rāṣṭrasya bhāraḥ śriyamevāsmai rāṣṭraṃ saṃnahyatyatho śriyamevāsminrāṣṭramadhinidadhāti 13.2.9.[4] athāsyai madhyamedhatāmiti śrīrvai rāṣṭrasya madhyaṃ śriyameva rāṣṭre madhyato'nnādyaṃ dadhāti 13.2.9.[5] śīte vāte punanniveti kṣemo vai rāṣṭrasya śītaṃ kṣemamevāsmai karoti 13.2.9.[6] yakāsakau śakuntiketi viḍvai śakuntikāhalagiti vañcatīti viśo vai rāṣṭrāya vañcantyāhanti gabhe paso nigalgalīti dhāraketi viḍvai gabho rāṣṭram paso rāṣṭrameva viśyāhanti tasmādrāṣṭro viśaṃ ghātukaḥ 13.2.9.[7] mātā ca te pitā ca ta iti iyaṃ vai mātāsau pitābhyāmevainaṃ svargaṃ lokaṃ gamayatyagraṃ vṛkṣasya rohata iti śrīrvai rāṣṭrasyāgraṃ śriyamevainaṃ rāṣṭrasyāgraṃ gamayati pratilāmīti te pitā gabhe muṣṭimataṃsayaditi viḍvai gabho rāṣṭram muṣṭī rāṣṭrameva viśyāhanti tasmādrāṣṭrī viṣaṃ ghātukaḥ 13.2.9.[8] yaddhariṇo yavamattīti viḍvai yavo rāṣṭraṃ hariṇo viśameva rāṣṭrāyādyāṃ karoti tasmādrāṣṭro viśamatti na puṣṭam paśu manyata iti tasmādrājā paśūnna puṣyati śūdrā yadaryajārā na poṣāya na dhanāyatīti tasmādvaiśīputraṃ nābhiṣiñcati 13.2.9.[9] apa vā etebhyaḥ prāṇāḥ krāmanti ye yajñe'pūtāṃ vācaṃ vadanti dadhikrāvṇo akāriṣamiti surabhimatīmṛcamantato'nvāhurvācameva punate naibhyaḥ prāṇā apakrāmanti 13.2.10.[1] yadasipathānkalpayanti setumeva taṃ saṃkramaṇaṃ yajamānaḥ kurute svargasya lokasya samaṣṭyai 13.2.10.[2] sūcībhiḥ kalpayanti viśo vai sūcyo rāṣṭramaśvamedho viśaṃ caivāsminrāṣṭraṃ ca samīcī dadhati hiraṇyamayyo bhavanti tasyoktam brāhmaṇam 13.2.10.[3] trayyaḥ sūcyo bhavanti lohamayyo rajatā hariṇyo diśo vai lohamayyo'vāntaradiśo rajatā ūrdhvā hariṇyastābhirevainaṃ kalpayanti tiraścībhiṣcordhvābhiśca bahurūpā bhavanti tasmādbahurūpā diśo nānārūpā bhavanti tasmānnānārūpā diśaḥ 13.2.11.[1] prajāpatirakāmayata mahānbhūyāntsyāmiti sa etāvaśvamedhe mahimānau grahāvapaśyattāvajuhottato vai sa mahānbhūyānabhavatsa yaḥ kāmayeta mahānbhūyāntsyāmiti sa etāvaśvamedhe mahimānau grahau juhuyānmahānhaiva bhūyānbhavati 13.2.11.[2] vapāmabhito juhoti yajamāno vā aśvamedho rājā mahimā rājyenaivainamubhayataḥ parigṛhṇāti purastātsvāhākṛtayo vā anye devā upariṣṭātsvāhākṛtayo'nye tānevaitatprīṇāti svāhā devebhyo devebhyaḥ svāheti rājñā vapām parijayati ye caivāsmiṃloke devā ya u cāmuṣmiṃstānevaitatprīṇāti ta enamubhaye devāḥ prītāḥ svargaṃ lokamabhivahanti 13.3.1.[1] prajāpaterakṣyaśvayat tatparāpatattato'śvaḥ samabhavadyadaśvayattadaśvasyāśvatvaṃ taddevā aśvamedhenaiva pratyadadhureṣa ha vai prajāpatiṃ sarvaṃ karoti yo'śvamedhena yajate sarva eva bhavati sarvasya vā eṣā prāyaścittiḥ sarvasya bheṣajaṃ sarvaṃ vā etena pāpmānaṃ devā atarannapi vā etena brahmahatyāmataraṃstarati sarvam pāpmānaṃ tarati brahmahatyāṃ yo'śvamedhena yajate 13.3.1.[2] uttaraṃ vai tatprajāpaterakṣyaśvayat tasmāduttarato'śvasyāvadyanti dakṣiṇato'nyeṣām paśūnām 13.3.1.[3] vaitasaḥ kaṭo bhavati apsuyonirvā aśvo'psujā vetasaḥ svayaivainaṃ yonyā samardhayati 13.3.1.[4] catuṣṭoma stomo bhavati saraḍvā aśvasya sakthyābṛhattaddevāścatuṣṭomenaiva stomena pratyadadhuryaccatuṣṭoma stomo bhavatyaśvasyaiva sarvatvāya sarvastomo'tirātra uttamamaharbhavati sarvaṃ vai sarvastomo'tirātraḥ sarvamaśvamedhaḥ sarvasyāptyai sarvasyāvaruddhyai 13.3.2.[1] parameṇa vā eṣa stomena jitvā catuṣṭomena kṛtenāyānāmuttare'hannekaviṃśe pratiṣṭhāyām pratitiṣṭhatyekaviṃśātpratiṣṭhāyā uttaramaharṛtūnanvārohatyṛtavo vai pṛṣṭhānyṛtavaḥ saṃvatsara ṛtuṣveva saṃvatsare pratitiṣṭhati 13.3.2.[2] śakvaryaḥ pṛṣṭham bhavanti anyadanyaccando'nye'nye vā atra paśava ālabhyanta uteva grāmyā utevāraṇyā yacakvaryaḥ pṛṣṭham bhavantyaśvasyaiva sarvatvāyānye paśava ālabhyante'nye'nye hi stomāḥ kriyante 13.3.2.[3] tadāhuḥ naite sarve paśavo yadajāvayaścāraṇyāścaite vai sarve paśavo yadgavyā iti gavyā uttame'hannālabhata ete vai sarve paśavo yadgavyāḥ sarvāneva paśūnālabhate vaiśvadevā bhavanti vaiśvadevo vā aśvo'śvasyaiva sarvatvāya bahurūpā bhavanti tasmādbahurūpāḥ paśavo nānārūpā bhavanti tasmānnānārūpāḥ paśavaḥ 13.3.3.[1] yattisro'nuṣṭubho bhavanti tasmādaśvastribhistiṣṭhaṃstiṣṭhati yaccatasro gāyatryastasmādaśvaḥ sarvaiḥ padbhiḥ pratidadhatpalāyate paramaṃ vā etaccando yadanuṣṭupparamo'śvaḥ paśūnām paramaścatuṣṭoma stomānām parameṇaivainam paramatāṃ gamayati 13.3.3.[2] śakvaryaḥ pṛṣṭham bhavanti anyadanyaccando'nye'nye hi stomāḥ kriyante yacakvaryaḥ pṛṣṭham bhavantyaśvasyaiva sarvatvāya 13.3.3.[3] ekaviṃśam madhyamamaharbhavati asau vā āditya ekaviṃśaḥ so 'śvamedhaḥ svenaivainaṃ stomena svāyāṃ devatāyām pratiṣṭhāpayati 13.3.3.[4] vāmadevyam maitrāvaruṇasāma bhavati prajāpatirvai vāmadevyam prājāpatyo'śvaḥ svayaivainaṃ devatayā samardhayati 13.3.3.[5] pārthuraśmam brahmasāma bhavati raśminā vā aśvo yata īśvaro vā aśvo'yato'dhṛto pratiṣṭhitaḥ parām parāvataṃ gantoryatpārthuraśmam brahmasāma bhavatyaśvasyaiva dhṛtyai 13.3.3.[6] saṃkṛtyacāvākasāma bhavati utsannayajña iva vā eṣa yadaśvamedhaḥ kiṃ vā hyetasya kriyate kiṃ vā na yatsaṃkṛtyacāvākasāma bhavatyaśvasyaiva sarvatvāya sarvastomo'tirātra uttamamaharbhavati sarvaṃ vai sarvastomo'tirātraḥ sarvamaśvamedhaḥ sarvasyāptyai sarvasyāvaruddhyai 13.3.3.[7] ekaviṃśo'gnirbhavati ekaviṃśa stoma ekaviṃśatiryūpā yathā vā ṛṣabhā vā vṛṣāṇo vā saṃsphurerannevamete stomāḥ samṛcante yadekaviṃśāstānyatsamarpayedārtimārcedyajamāno hanyetāsya yajñaḥ 13.3.3.[8] dvādaśa evāgniḥ syāt ekādaśa yūpā yaddvādaśo'gnirbhavati dvādaśa māsāḥ saṃvatsaraḥ saṃvatsarameva yajñamāpnoti yadekādaśa yūpā virāḍvā eṣā sammīyate yadekādaśinī tasyai ya ekādaśa stana evāsyai sa duha evaināṃ tena 13.3.3.[9] tadāhuḥ yaddvādaśo'gniḥ syādekādaśa yūpā yathā sthūriṇā yāyāttādṛktadityekaviṃśa evāgnirbhavatyekaviṃśa stoma ekaviṃśatiryūpāstadyathā praṣṭibhiryāyāttādṛktat 13.3.3.[10] śiro vā etadyajñasya yadekaviṃśaḥ yo vā aśvamedhe trīṇi śīrṣāṇi veda śiro ha rājñām bhavatyekaviṃśo'gnirbhavatyekaviṃśa stoma ekaviṃśatiryūpā etāni vā aśvamedhe trīṇi śīrṣāṇi tāni ya evaṃ veda śiro ha rājñām bhavati yo vā aśvamedhe tisraḥ kakudo veda kakuddha rājñām bhavatyekaviṃśo'gnirbhavatyekaviṃśa stoma ekaviṃśatiryūpā etā aśvamedhe tisraḥ kakudastā ya evaṃ veda kakuddha rājñām bhavati 13.3.4.[1] sarvābhyo vai devatābhyo'śva ālabhyate yatprājāpatyaṃ kuryādyā devatā apibhāgāstā bhāgadheyena vyardhayecādaṃ dadbhiravakāṃ dantamūlairityājyamavadānā kṛtvā pratyākhyāyaṃ devatābhya āhutīrjuhoti yā eva devatā apibhāgāstā bhāgadheyena samardhayatyaraṇye'nūcyānhutvā dyāvāpṛthivyāmuttamāmāhutiṃ juhoti dyāvāpṛthivyorvai sarvā devatāḥ pratiṣṭhitāstā evaitatprīṇāti devāsurāḥ saṃyattā āsan 13.3.4.[2] te'bruvan agnayaḥ sviṣṭakṛto'śvasya vayamuddhāramuddharāmahai tenāsurānabhibhaviṣyāma iti te lohitamudaharanta bhrātṛvyābhibhūtyai yatsviṣṭakṛdbhyo lohitaṃ juhoti bhrātṛvyābhibhūtyai bhavatyātmanā parāsya dviṣanbhrātṛvyo bhavati ya evaṃ veda 13.3.4.[3] gomṛgakaṇṭhena prathamāmāhutiṃ juhoti paśavo vai gomṛgā rudraḥ sviṣṭakṛtpaśūneva rudrādantardadhāti tasmādyatraiṣāśvamedha āhutirhūyate na tatra rudraḥ paśūnabhimanyate 13.3.4.[4] aśvaśaphena dvitīyāmāhutiṃ juhoti paśavo vā ekaśaphā rudraḥ sviṣṭakṛtpaśū> 13.3.4.[5] ayasmayena caruṇā tṛtīyāmāhutiṃ juhoti āyasyo vai prajā rudraḥ sviṣṭakṛtprajā eva rudrādantardadhāti tasmādyatraiṣāśvamedha āhutirhūyate na tatra rudraḥ prajā abhimanyate 13.3.5.[1] sarveṣu vai lokeṣu mṛtyavo'nvāyattāstebhyo yadāhutīrna juhuyālloke-loka enam mṛtyurvindedyanmṛtyubhya āhutīrjuhoti loke-loka eva mṛtyumapajayati 13.3.5.[2] tadāhuḥ yadamuṣmai svāhāmuṣmai svāheti juhvatsaṃcakṣīta bahum mṛtyumamitraṃ kurvīta mṛtyava ātmānamapidadhyāditi mṛtyave svāhetyekasmā evaikāmāhutiṃ juhotyeko ha vā amuṣmiṃloke mṛtyuraśanāyaiva tamevāmuṣmiṃloke'pajayati 13.3.5.[3] brahmahatyāyai svāheti dvitīyāmāhutiṃ juhoti amṛtyurha vā anyo brahmahatyāyai mṛtyureṣa ha vai sākṣānmṛtyuryadbrahmahatyā sākṣādeva mṛtyumapajayati 13.3.5.[4] etāṃ ha vai muṇḍibha audanyaḥ brahmahatyāyai prāyaścittiṃ vidāṃ cakāra yadbrahmaihatyāyā āhutiṃ juhoti mṛtyumevāhutyā tarpayitvā paripāṇaṃ kṛtvā brahmaghne bheṣajaṃ karoti tasmādyasyaiṣāśvamedha āhutirhūyate'pi yo'syāparīṣu prajāyām brāhmaiṇaṃ hanti tasmai bheṣajaṃ karoti 13.3.6.[1] aśvasya vā ālabdhasya medha udakrāmattadaśvastomīyamabhavadyadaśvastomīyaṃ juhotyaśvameva medhasā samardhayati 13.3.6.[2] ājyena juhoti medho vā ājyam medho'śvastomīyam medhasaivāsmiṃstanmedho dadhātyājyena juhotyetadvai devānām priyaṃ dhāma yadājyam priyeṇaivaināndhāmnā samardhayati 13.3.6.[3] aśvastomīyaṃ hutvā dvipadā juhoti aśvo vā aśvastomīyam puruṣo dvipadā dvipādvai puruṣo dvipratiṣṭhastadenam pratiṣṭhayā samardhayati 13.3.6.[4] tadāhuḥ aśvastomīyam pūrvaṃ hotavyāṃ3 dvipadā3 iti paśavo vā aśvastomīyam puruṣo dvipadā yadaśvastomīyaṃ hutvā dvipadā juhoti tasmātpuruṣa upariṣṭātpaśūnadhitiṣṭhati 13.3.6.[5] ṣoḍaśāśvastomīyā juhoti ṣoḍaśakalā vai paśavaḥ sā paśūnām mātrā paśūnena mātrayā samardhayati yatkanīyasīrvā bhūyasīrvā juhuyātpaśūnmātrayā vyardhayetṣoḍaśa juhoti ṣoḍaśakalā vai paśavaḥ sā paśūnām mātrā paśūneva mātrayā samardhayati nānyāmuttamāmāhutiṃ juhoti yadanyāmuttamāmāhutiṃ juhuyātpratiṣṭhāyai cyaveta dvipadā uttamā juhoti pratiṣṭhā vai dvipadāḥ pratyeva tiṣṭhati jumbakāya svāhetyavabhṛtha uttamāmāhutiṃ juhoti varuṇo vai jumbakaḥ sākṣādeva varuṇamavayajate śuklasya khalaterviklidhasya piṅgākṣasya mūrdhani juhotyetadvai varuṇasya rūpaṃ rūpeṇaiva varuṇamavayajate 13.3.6.[6] dvādaśa brahmaudanānutthāya nirvapati dvādaśabhirveṣṭibhiryajate tadāhuryajñasya vā etadrūpaṃ yadiṣṭayo yadiṣṭibhiryajetopanāmuka enaṃ yajñaḥ syātpāpīyāṃstu syādyātayāmāni vā etadījānasya candāṃsi bhavanti tāni kimetāvadāśu prayuñjīta sarvā vai saṃsthite yajñe vāgāpyate sātrāptā yātayāmnī bhavati krūrīkṛteva hi bhavatyaruṣkṛtā vāgvai yajñastasmānna prayuñjīteti 13.3.6.[7] dvādaśaiva brahmaudanānutthāya nirvapet prajāpatirvā odanaḥ prajāpatiḥ saṃvatsaraḥ prajāpatiryajñaḥ saṃvatsarameva yajñamāpnotyupanāmuka enaṃ yajño bhavati na pāpīyānbhavati 13.3.7.[1] eṣa vai prabhūrnāma yajñaḥ yatraitena yajñena yajante sarvameva prabhūtam bhavati 13.3.7.[2] eṣa vai vibhūrnāma yajñaḥ yatraitena yajñena yajante sarvameva vibhūtam bhavati 13.3.7.[3] eṣa vai vyaṣṭirnāma yajñaḥ yatraitena yajñena yajante sarvameva vyaṣṭam bhavati 13.3.7.[4] eṣa vai vidhṛtirnāma yajñaḥ yatraitena yajante sarvameva vidhṛtam bhavati 13.3.7.[5] eṣa vai vyāvṛttirnāma yajñaḥ yatraitena yajñena yajante sarvameva vyāvṛttam bhavati 13.3.7.[6] eṣa vā ūrjasvānnāma yajñaḥ yatraitena yajñena yajante sarvamevorjasvadbhavati 13.3.7.[7] eṣa vai payasvānnāma yajñaḥ yatraitena yajñena yajante sarvameva payasvadbhavati 13.3.7.[8] eṣa vai brahmavarcasī nāma yajñaḥ yatraitena yajñena yajanta ā brāhmaṇo brahmavarcasī jāyate 13.3.7.[9] eṣa vā ativyādhī nāma yajñaḥ yatraitena yajñena yajanta ā rājanyo'tivyādhī jāyate 13.3.7.[10] eṣa vai dīrgho nāma yajñaḥ yatraitena yajñena yajanta ā dīrghāraṇyaṃ jāyate 13.3.7.[11] eṣa vai kLptirnāma yajñaḥ yatraitena yajñena yajante sarvameva kLptam bhavati 13.3.7.[12] eṣa vai pratiṣṭhā nāma yajñaḥ yatraitena yajñena yajante sarvameva pratiṣṭhitam bhavati 13.3.8.[1] athātaḥ prāyaścittīnām yadyaśvo vaḍavāṃ skandedvāyavyam payo'nunirvapedvāyurvai retasāṃ vikartā prāṇo vai vāyuḥ prāṇo hi retasāṃ vikartā retasaivāsmiṃstadreto dadhāti 13.3.8.[2] atha yadi srāmo vindet pauṣṇaṃ carumanunirvapetpūṣā vai paśūnāmīṣṭe sa yasyaiva paśavo yaḥ paśūnāmīṣṭe tamevaitatprīṇātyagado haiva bhavati 13.3.8.[3] atha yadyakṣatāmayo vindet vaiśvānaraṃ dvādaśakapālam bhūmikapālam puroḍāśamanunirvapediyaṃ vai vaiśvānara imāmevaitatprīṇātyagado haiva bhavati 13.3.8.[4] atha yadyakṣyāmayo vindet sauryaṃ carumanunirvapetsūryo vai prajānāṃ cakṣuryadā hyevaiṣa udetyathedaṃ sarvaṃ carati cakṣuṣaivāsmiṃstaccakṣurdadhāti sa yaccarurbhavati cakṣuṣā hyayamātmā carati 13.3.8.[5] atha yadyudake mriyeta vāruṇaṃ yavamayaṃ carumanunirvapedvaruṇo vā etaṃ gṛhṇāti yo'psu mriyate sā yaivainaṃ devatā gṛhṇāti tāmevaitatprīṇāti sāsmai prītānyamālambhāyānumanyate tayānumatamālabhate sa yadyavamayo bhavati varuṇyā hi yavāḥ 13.3.8.[6] atha yadi naśyet trihaviṣamiṣṭimanunirvapeddyāvāpṛthivyamekakapālam puroḍāśaṃ vāyavyam payaḥ sauryaṃ caruṃ yadvai kiṃ ca naśyatyantaraiva taddyāvāpṛthivī naśyati tadvāyurupavātyādityo'bhitapati naitābhyo devatābhya ṛte kiṃ cana naśyati saiṣā pṛthageva naṣṭavedanī sa yadyasyāpyanyannaśyedetayaiva yajetānu haivainadvindatyatha yadyamitrā aśvaṃ vinderanyadi vā mriyeta yadi vāpsvanyamānīya prokṣeyuḥ saiva tatra prāyaścittiḥ 13.4.1.[1] prajāpatirakāmayata sarvānkāmānāpnuyāṃ sarvā vyaṣṭīrvyaśnuvīyeti sa etamaśvamedhaṃ trirātraṃ yajñakratumapaśyattamāharattenāyajata teneṣṭvā sarvānkāmānāpnotsarvā vyaṣṭīrvyāśnuta sarvānha vai kāmānāpnoti sarvā vyaṣṭīrvyaśnute yo'śvamedhena yajate 13.4.1.[2] tadāhuḥ kasminnṛtāvabhyārambha iti grīṣme'bhyārabhetetyu haika āhurgrīṣmo vai kṣatriyasyartuḥ kṣatriyayajña u vā eṣa yadaśvamedha iti 13.4.1.[3] tadvai vasanta evābhyārabheta vasanto vai brahmaṇasyarturya u vai kaśca yajate brāhmaṇībhūyevaiva yajate tasmādvasanta evābhyārabheta 13.4.1.[4] sā yāsau phālgunī paurṇamāsī bhavati tasyai purastātṣaḍahe vā saptāhe vartvija upasamāyantyadhvaryuśca hotā ca brahmā codgātā caitānvā anvanya ṛtvijaḥ 13.4.1.[5] tebhyo'dhvaryuścātuṣprāśyam brahmaudanaṃ nirvapati tasyoktam brāhmaṇaṃ caturaḥ pātrāṃścaturo'ñjalīṃścaturaḥ prasṛtāndvādaśavidhaṃ dvādaśa māsāḥ saṃvatsaraḥ sarvaṃ saṃvatsaraḥ sarvamaśvamedhaḥ sarvasyāptyai sarvasyāvaruddhyai 13.4.1.[6] tamete catvāra ṛtvijaḥ prāśnanti teṣāmuktam brāhmaṇaṃ tebhyaścatvāri sahasrāṇi dadāti sarvaṃ vai sahasraṃ sarvamaśvamedhaḥ sarvasyāptyai sarvasyāvaruddhyai catvāri ca suvarṇāni śatamānāni hiraṇyāni tasyo evoktam 13.4.1.[7] athāsmā adhvaryurniṣkam pratimuñcanvācayati tejo'si śukramamṛtamiti tejo vai śukramamṛtaṃ hiraṇyaṃ teja evāsmiñcukramamṛtaṃ dadhātyāyuṣpā āyurme pāhītyāyurevāsmindadhātyathainamāha vācaṃ yaceti vāgvai yajño yajñasyaivābhyārambhāya 13.4.1.[8] catasro jāyā upakLptā bhavanti mahiṣī vāvātā parivṛktā pālāgalī sarvā niṣkinyo'laṅkṛtā mithunasyaiva sarvatvāya tābhiḥ sahāgnyagāram prapadyate pūrvayā dvārā yajamāno dakṣiṇayā patnyaḥ 13.4.1.[9] sāyamāhutyāṃ hutāyām jaghanena gārhapatyamudaṅvāvātayā saha saṃviśati tadevāpītarāḥ saṃviśanti so'ntarorū asaṃvartamānaḥ śete'nena tapasā svasti saṃvatsarasyodṛcaṃ samaśnavā iti 13.4.1.[10] prātarāhutyāṃ hutāyāṃ adhvaryuḥ pūrṇāhutiṃ juhoti sarvaṃ vai pūrṇaṃ sarvamaśvamedhaḥ sarvasyāptyai sarvasyāvaruddhyai tasyāṃ vareṇa vācaṃ visṛjate varaṃ dadāmi brahmaṇa iti sarvaṃ vai varaḥ sarvamaśvamedhaḥ sarvasyāptyai sarvasyāvaruddhyai 13.4.1.[11] atha yo'sya niṣkaḥ pratimukto bhavati tamadhvaryave dadātyadhvaryave dadadamṛtamāyurātmandhatte'mṛtaṃ hyāyurhiraṇyam 13.4.1.[12] athāgneyīmiṣṭiṃ nirvapati pathaśca kāmāya yajñamukhasya cācambaṭkārāyātho agnimukhā u vai sarvā devatāḥ sarve kāmā aśvamedhe mukhataḥ sarvāndevānprītvā sarvānkāmānāpnavānīti 13.4.1.[13] tasyai pañcadaśa sāmidhenyo bhavanti pañcadaśo vai vajro vīryaṃ vajro vajreṇaivaitadvīryeṇa yajamānaḥ purastātpāpmānamapahate vārtraghnāvājyabhāgau pāpmā vai vṛtraḥ pāpmano'pahatyā agnirmūrdhā divaḥ kakudbhuvo yajñasya rajasaśca netetyupāṃśu haviṣo yājyānuvākye mūrdhanvatyanyā bhavati sadvatyanyaiṣa vai mūrdhā ya eṣa tapatyetasyaivāvaruddhyā atha yatsadvatī sadevāvarunddhe virājau saṃyājye sarvadevatyaṃ vā etaccando yadvirāṭ sarve kāmā aśvamedhe sarvāndevānprītvā sarvānkāmānāpnavānīti hiraṇyaṃ dakṣiṇā suvarṇaṃ śatamānaṃ tasyoktam brāhmaṇam 13.4.1.[14] atha pauṣṇīṃ nirvapati pūṣā vai pathīnāmadhipatiraśvāyaivaitatsvastyayanaṃ karotyatho iyaṃ vai pūṣemāmevāsmā etadgoptrīṃ karoti tasya hi nārtirasti na hvalā yamiyamadhvangopāyatīmāmevāsmā etadgoptrīṃ karoti 13.4.1.[15] tasyai saptadaśa sāmidhenyo bhavanti saptadaśo vai prajāpatiḥ prajāpatiraśvamedho'śvamedhasyaivāptyai vṛdhanvantāvājyabhāgau yajamānasyaiva vṛddhyai pūṣaṃstava vrate vayam pathaspathaḥ paripatiṃ vacasyetyupāṃśu haviṣo yājyānuvākye vratavatyanyā bhavati pathanvatyanyā vīryaṃ vai vrataṃ vīryasyāptyai vīryasyāvaruddhyā atha yatpathanvatyaśvāyaivaitatsvastyayanaṃ karotyanuṣṭubhau saṃyājye vāgvā anuṣṭubvāgvai prajāpatiḥ prajāpatiraśvamedho'śvamedhasyaivāptyai vāsaḥśataṃ dakṣiṇā rūpaṃ vā etatpuruṣasya yadvāsastasmādyameva kaṃ ca suvāsasamāhuḥ ko nvayamiti rūpasamṛddho hi bhavati rūpeṇaivainaṃ samardhayati śatam bhavati śatāyurvai puruṣaḥ śatendriya āyurevendriyaṃ vīryamātmandhatte 13.4.2.[1] etasyāṃ tāyamānāyām aśvaṃ niktvodānayanti yasmintsarvāṇi rūpāṇi bhavanti yo vā javasamṛddhaḥ sahasrārham pūrvyaṃ yo dakṣiṇāyāṃ dhuryapratidhuraḥ 13.4.2.[2] tadyatsarvarūpo bhavati sarvaṃ vai rūpaṃ sarvamaśvamedhaḥ sarvasyāptyai sarvasyāvaruddhyā atha yajjavasamṛddho vīryaṃ vai javo vīryasyāptyai vīryasyāvaruddhyā atha yatsahasrārhaḥ sarvaṃ vai sahasraṃ sarvamaśvamedhaḥ sarvasyāptyai sarvasyāvaruddhyā atha yatpūrvya eṣa vā aparimitaṃ vīryamabhivardhate yatpūrvyo'parimitasyaiva vīryasyāvaruddhyā atha yaddakṣiṇāyāṃ dhuryapartidhura eṣa vā eṣa ya eṣa tapati na vā etaṃ kaścana pratipratiretasyaivāvaruddhyai 13.4.2.[3] tadu hovāca bhāllabeyo dvirūpa evaiṣo'śvaḥ syātkṛṣṇasāraṃgaḥ prajāpatervā eṣo'kṣṇaḥ samabhavaddvirūpaṃ vā idaṃ cakṣuḥ śuklaṃ caiva kṛṣṇaṃ ca tadenaṃ svena rūpeṇa samardhayatīti 13.4.2.[4] atha hovāca sātyayajñiḥ trirūpa evaiṣo'śvaḥ syāttasya kṛṣṇaḥ pūrvārdhaḥ śuklo'parārdhaḥ kṛttikāñjiḥ purastāttadyatkṛṣṇaḥ pūrvārdho bhavati yadevedaṃ kṛṣṇamakṣṇastadasya tadatha yacuklo'parārdho yadevedaṃ śuklamakṣṇastadasya tadatha yatkṛttikāñjiḥ purastātsā kanīnakā sa eva rūpasamṛddho'to yatamo'syopakalpeta bahurūpo vā dvirūpo vā trirūpo vā kṛttikāñjistamālabheta javena tveva samṛddhaḥ syāt 13.4.2.[5] tasyaite purastādrakṣitāra upakLptā bhavanti rājaputrāḥ kavacinaḥ śataṃ rājanyā niṣaṅgiṇaḥ śataṃ sūtagrāmaṇyām putrā iṣuparṣiṇaḥ śataṃ kṣāttrasaṃgrahītṝṇām putrā daṇḍinaḥ śatamaśvaśataṃ niraṣṭaṃ niramaṇaṃ yasminnenamapisṛjya rakṣanti 13.4.2.[6] atha sāvitrīmiṣṭiṃ nirvapati savitre prasavitre dvādaśakapālam puroḍāśaṃ savitā vai prasavitā savitā ma imaṃ yajñam prasuvāditi 13.4.2.[7] tasyai pañcadaśa sāmidhenyo bhavanti vārtraghnāvājyabhāgau ya imā viśvā jātānyā devo yātu savitā suratna ityupāṃśu haviṣo yājyānuvākye virājau saṃyājye hiraṇyaṃ dakṣiṇā suvarṇaṃ śatamānaṃ tasyoktam brāhmaṇam 13.4.2.[8] tasyai prayājeṣu tāyamāneṣu brāhmaṇo vīṇāgāthī dakṣiṇata uttaramandrāmudāghnaṃstisraḥ svayaṃsambhṛtā gāthā gāyatītyayajatetyadadāditi tasyoktam brāhmaṇam 13.4.2.[9] atha dvitīyāṃ nirvapati savitra āsavitre dvādaśakapālam puroḍāśaṃ savitā vā āsavitā savitā ma imaṃ yajñamāsuvāditi 13.4.2.[10] tasyai saptadaśa sāmidhenyo bhavanti sadvantāvājyabhāgau sadevāvarunddhe viśvāni deva savitaḥ sa ghā no devaḥ savitā sahāvetyupāṃśu haviṣo yājyānuvākye anuṣṭubhau saṃyājye rajataṃ hiraṇyaṃ dakṣiṇā nānārūpatāyā atho utkramāyānapakramāya śatamānam bhavati śatāyurvai puruṣaḥ śatendriya āyurevendriyaṃ vīryamātmandhatte 13.4.2.[11] tasyai prayājeṣu tāyamāneṣu brāhmaṇo vīṇā> 13.4.2.[12] atha tṛtīyāṃ nirvapati savitre satyaprasavāya dvādaśakapālam puroḍāśameṣa ha vai satyaḥ prasavo yaḥ savituḥ satyena me prasavenemaṃ yajñam prasuvāditi 13.4.2.[13] tasyai saptadaśaiva sāmidhenyo bhavanti rayimantāvājyabhāgau vīryaṃ vai rayivīryasyāptyai vīryasyāvaruddhyā ā viśvadevaṃ satpatiṃ na pramiye saviturdaivyasya tadityupāṃśu haviṣo yājyānuvākye nitye saṃyājye nedyajñapathādayānīti kLpta eva yajñe'ntataḥ pratitiṣṭhati triṣṭubhau bhavata indre vai vīryaṃ triṣṭubindriyasyaiva vīryasyāvaruddhyai hiraṇyaṃ dakṣiṇā suvarṇaṃ śatamānaṃ tasyoktam brāhmaṇam 13.4.2.[14] tasyai prayājeṣu tāyamāneṣu brāhmaṇo vīṇā> 13.4.2.[15] etasyāṃ saṃsthitāyām upotthāyādhvaryuśca yajamānaścāśvasya dakṣiṇe karṇa ājapato vibhūrmātrā prabhūḥ pitreti tasyoktam brāhmaṇamathainamudañcam prāñcam prasṛjata eṣā hobhayeṣāṃ devamanuṣyāṇāṃ digyadudīcī prācī svāyāmevainaṃ taddiṣi dhatto na vai sva āyatane pratiṣṭhito riṣyatyariṣṭyai 13.4.2.[16] sa āha devā āśāpālāḥ etaṃ devebhyo'śvam medhāya prokṣitaṃ rakṣatetyuktā mānuṣā āśāpālā athaite daivā āpyāḥ sādhyā anvādhyā marutastameta ubhaye devamanuṣyāḥ saṃvidānā apratyāvartayantaḥ saṃvatsaraṃ rakṣanti tadyaṃ na pratyāvartayantyeṣa vā eṣa tapati ka u hyetamarhati pratyā !vayituṃ yadyenam pratyāvartayeyuḥ parāgevedaṃ sarvaṃ syāttasmādapratyāvartayanto rakṣanti 13.4.2.[17] sa āhāśāpālāḥ ye vā etasyodṛcaṃ gamiṣyanti rāṣṭraṃ te bhaviṣyanti rājāno bhaviṣyantyabhiṣecanīyā atha ya etasyodṛcaṃ na gamiṣyantyarāṣṭraṃ te bhaviṣyantyarājāno bhaviṣyanti rājanyā viśo'nabhiṣecanīyāstasmānmā pramadata snātvāccaivainamudakānnirundhīdhvaṃ vaḍavābhyaśca te yadyadbrāhmaṇajātamupanigaceta tattatpṛceta brāhmaṇāḥ kiyadyūyamaśvamedhasya vittheti te ye na vidyurjinīyāta tāntsarvaṃ vā aśvamedhaḥ sarvasyaiṣa na veda yo brāhmaṇaḥ sannaśvamedhasya na veda so'brāhmaṇo jyeya eva sa pānaṃ karavātha khādaṃ nivapāthātha yatkiṃ ca janapade kṛtānnaṃ sarvaṃ vastatsutaṃ teṣāṃ rathakārakula eva vo vasatistaddhyaśvasyāyatanamiti 13.4.3.[1] pramucyāśvaṃ dakṣiṇena vediṃ hiraṇmayaṃ kaśipūpastṛṇāti tasminhotopaviśati dakṣiṇena hotāraṃ hiraṇmaye kūrce yajamāno dakṣiṇato brahmā codgātā ca hiraṇmayyoḥ kaśipunoḥ purastātpratyaṅṅadhvaryurhiraṇmaye vā kūrce hiraṇmaye vā phalake 13.4.3.[2] samupaviṣṭeṣvadhvaryuḥ sampreṣyati hotarbhūtānyācakṣva bhūteṣvimaṃ yajamānamadhyūheti sampraiṣito hotādhvaryumāmantrayate pāriplavamākhyānamākhyāsyannadhvaryaviti havai hotarityadhvaryuḥ 13.4.3.[3] manurvaivasvato rājetyāha tasya manuṣyā viśasta ima āsata ityaśrotriyā gṛhamedhina upasametā bhavanti tānupadi=tyṛco vedaḥ so'yamityṛcāṃ sūktaṃ vyācakṣāṇa ivānudravedvīṇāgaṇagina upasametā bhavanti tānadhvaryuḥ sampreṣyati vīṇāgaṇagina ityāha purāṇairimaṃ yajamānaṃ rājabhiḥ sādhukṛdbhiḥ saṃgāyateti taṃ te tathā saṃgāyanti tadyadenamevaṃ saṃgāyanti purāṇairevainaṃ tadrājabhiḥ sādhukṛdbhiḥ salokaṃ kurvanti 13.4.3.[4] sampraiṣyādhvaryuḥ prakramānjuhoti anvāhāryapacane vāśvasya vā padam parilikhya yatarathāsya tatrāvṛdbhavati pūrvā tveva sthitiḥ 13.4.3.[5] sāvitryā eveṣṭeḥ purastādanudrutya sakṛdeva rūpāṇyāhavanīye juhotyatha sāyaṃ dhṛtiṣu hūyamānāsu rājanyo vīṇāgāthī dakṣiṇata uttaramandrāmudāghnaṃstisraḥ svayaṃsambhṛtā gāthā gāyatītyayudhyatetyamuṃ saṃgrāmamajayaditi tasyoktam brāhmaṇam 13.4.3.[6] atha śvo bhūte dvitīye'han evamevaitāsu sāvitrīṣviṣṭiṣu saṃsthitāsveṣaivāvṛdadhvaryaviti havai hotarityevādhvaryuryamo vaivasvato rājetyāha tasya pitaro viśasta ima āsata iti sthavirā upasametā bhavanti tānupadiśati yajūṃṣi vedaḥ so'yamiti yajuṣāmanuvākaṃ vyācakṣāṇa ivānudravedevamevādhvaryuḥ sampreṣyati na prakramānjuhoti 13.4.3.[7] atha tṛtīye'han evamevaitāsviṣṭiṣu saṃsthitāsveṣaivāvṛdadhvaryaviti havai hotarityevādhvaryurvaruṇa ādityo rājetyāha tasya gandharvā viśasta ima āsata iti yuvānaḥ śobhanā upasametā bhavanti tānupadiśatyatharvāṇo vedaḥ so'yamityatharvaṇāmekam parva vyācakṣāṇa ivānudravedevamevādhvaryuḥ sampreṣyati na prakramānjuhoti 13.4.3.[8] atha caturthe'han evamevaitāsviṣṭiṣu saṃsthitāsveṣaivāvṛdadhvaryaviti havai hotarityevādhvaryuḥ somo vaiṣṇavo rājetyāha tasyāpsaraso viśastā imā āsata iti yuvatayaḥ śobhanāḥ upasametā bhavanti tā upadiśatyaṅgiraso vedaḥ so yamityaṅgirasāmekam parva vyācakṣāṇa ivānudra> 13.4.3.[9] atha pañcame'han evamevaitāsviṣṭiṣu saṃsthitāsveṣaivāvṛdadhvaryaviti havai hotarityevādhvaryurarbudaḥ kādraveyo rājetyāha tasya sarpā viśasta ima āsata iti sarpāśca sarvavidaścopasametā bhavanti tānupadiśati sarpavidyā vedaḥ so'yamiti sarpavidyāyā ekam parva vyācakṣāṇa ivānudra> 13.4.3.[10] atha ṣaṣṭhe'han evamevaitāsviṣṭiṣu saṃsthitāsveṣaivāvṛdadhvaryaviti havai hotarityevādhvaryuḥ kubero vaiśravaṇo rājetyāha tasya rakṣāṃsi viśastānīmānyāsata iti selagāḥ pādakṛta upasametā bhavanti tānupadiśati devajanavidyā vedaḥ so'yamiti devajanavidyāyā ekam parva vyācakṣāṇa ivānudra> 13.4.3.[11] atha saptame'han evamevaitāsviṣṭiṣu saṃsthitāsveṣaivāvṛdadhvaryaviti havai hotarityevādhvaryurasito dhānvo rājetyāha tasyāsurā viśasta ima āsata iti kusīdina upasametā bhavanti tānupadiśati māyā vedaḥ so'yamiti kāṃcinmāyāṃ kuryādevamevādhvaryuḥ sampreṣyati na prakramānjuhoti 13.4.3.[12] athāṣṭame'han evamevaitāsviṣṭiṣu saṃsthitāsveṣaivāvṛdadhvaryaviti havai hotarityevādhvaryurmatsyaḥ sāmmado rājetyāha tasyodakecarā viśasta ima āsata iti matsyāśca matsyahanaścopasametā bhavanti tānupadiśatītihāso vedaḥ so'yamiti kaṃciditihāsamācakṣītaivamevādhvaryuḥ sampreṣyati na prakramānjuhoti 13.4.3.[13] atha navame'han evamevaitāsviṣṭiṣu saṃsthitāsveṣaivāvṛdadhvaryaviti havai hotarityevādhvaryustārkṣyo vaipaśyato rājetyāha tasya vayāṃsi viśastānīmānyāsata iti vayāṃsi ca vāyovidyikāścopasametā bhavanti tānupadiśati purāṇaṃ vedaḥ so'yamiti kiṃcitpurāṇamācakṣītaivamevādhvaryuḥ sampreṣyati na prakramānjuhoti 13.4.3.[14] atha daśame'han evamevaitāsviṣṭiṣu saṃsthitāsveṣaivāvṛdadhvaryaviti havai hotarityevādhvaryurdharma indro rājetyāha tasya devā viśasta ima āsata iti śrotriyā apratigrāhakā upasametā bhavanti tānupadiśati sāmāni vedaḥ so'yamiti sāmnāṃ daśatam brūyādevamevādhvaryuḥ sampreṣyati na prakramānjuhotīti 13.4.3.[15] etatpāriplavam sarvāṇi rājyānyācaṣṭe sarvā viśaḥ sarvānvedāntsarvāndevāntsarvāṇi bhūtāni sarveṣāṃ ha vai sa eteṣāṃ rājyānāṃ sāyujyaṃ salokatāmaśnute sarvāsāṃ viśāmaiśvaryamādhipatyaṃ gacati sarvānvedānavarunddhe sarvāndevānprītvā sarveṣu bhūteṣvantataḥ pratitiṣṭhati yasyaivaṃvidetaddhotā pāriplavamākhyānamācaṣṭe yo vaitadevaṃ vedaitadeva samānamākhyānam punaḥ punaḥ saṃvatsaram pariplavate tadyatpunaḥ punaḥ pariplavate tasmātpāriplavaṃ ṣaṭtriṃśataṃ daśāhānācaṣṭe ṣaṭtriṃśadakṣarā bṛhatī bārhatāḥ paśavo bṛhatyaivāsmai paśūnavarunddhe 13.4.4.[1] saṃvatsare paryavete dīkṣā prājāpatyamālabhyotsīdantīṣṭayaḥ purohitasyāgniṣu yajetetyu haika āhuḥ kimu dīkṣito yajeta dvādaśa dīkṣā dvādaśopasadastisraḥ sutyāstattriṇavamabhisampadyate vajro vai triṇavaḥ kṣatramaśvaḥ kṣatraṃ rājanyo vajreṇa khalu vai kṣatraṃ spṛtaṃ tadvajreṇaiva kṣatraṃ spṛṇoti 13.4.4.[2] dīkṣaṇīyāyāṃ saṃsthitāyām sāyaṃ vāci visṛṣṭāyāṃ vīṇāgaṇagina upasametā bhavanti tānadhvaryuḥ sampreṣyati vīṇāgaṇagina ityāha devairimaṃ yajamānaṃ saṃgāyateti taṃ te tathā saṃgāyanti 13.4.4.[3] aharaharvāci visṛṣṭāyām agnīṣomīyāṇāmantataḥ saṃsthāyām parihṛtāsu vasatīvarīṣu tadyadenaṃ devaiḥ saṃgāyanti devairevainaṃ tatsalokaṃ kurvanti 13.4.4.[4] prajāpatinā sutyāsu evamevāharahaḥ parihṛtāsveva vasatīvarīṣūdavasānīyāyāmantataḥ saṃsthitāyāṃ tadyadenam prajāpatinā saṃgāyanti prajāpatinaivainam tadantataḥ salokaṃ kurvanti 13.4.4.[5] ekaviṃśatiryūpāḥ sarva ekaviṃśatyaratnayo rājjudālo'gniṣṭho bhavati paitudāravāvabhitaḥ ṣaḍbailvāstraya itthāttraya itthātṣaṭ khādirāstraya evetthāttraya itthātṣaṭ pālāśāstraya evetthāttraya itthāt 13.4.4.[6] tadyadeta evaṃ yūpā bhavanti prajāpateḥ prāṇeṣūtkrānteṣu śarīraṃ śvayitumadhriyata tasya yaḥ śleṣmāsītsa sārdhaṃ samavadrutya madhyato nasta udabhinatsa eṣa vanaspatirabhavadrajjudālastasmātsa śleṣmaṇāḥ śleṣmaṇo hi samabhavattenaivainaṃ tadrūpeṇa samardhayati tadyatso'gniṣṭho bhavati madhyaṃ vā etadyūpānāṃ yadagniṣṭho madhyametatprāṇānāṃ yannāsike sva evainaṃ tadāyatane dadhāti 13.4.4.[7] atha yadāpomayaṃ teja āsīt yo gandhaḥ sa sārdhaṃ samavadrutya cakṣuṣṭa udabhinatsa eṣa vanaspatirabhavatpotudārustasmātsa surabhirgandhāddhi samabhavattasmādu jvalanastejaso hi samabhavattenaivainaṃ tadrūpeṇa samardhayati tadyattāvabhito'gniṣṭham bhavatastasmādime abhito nāsikāṃ cakṣuṣī sva evainau tadāyatane dadhāti 13.4.4.[8] atha yatkuntāpamāsīt yo majjā sa sārdhaṃ samavadrutya śrotrata udabhinatsa eṣa vanaspatirabhavadbilvastasmāttasyāntarataḥ sarvameva phalamādyam bhavati tasmādu hāridra iva bhavati hāridra iva hi majjā tenaivainaṃ tadrūpeṇa samardhayatyantare paitudāruvau bhavato bāhye bailvā antare hi cakṣuṣī bāhye śrotre sva evaināṃstadāyatane dadhāti 13.4.4.[9] asthibhya evāsya khadiraḥ samabhavat tasmātsa dāruṇo bahusāro dāruṇamiva hyasthi tenaivainaṃ tadrūpeṇa samardhayatyantare bailvā bhavanti bāhye khādirā antare hi majjāno bāhyānyasthīni sva evaināṃstadāyatane dadhāti 13.4.4.[10] māṃsebhya evāsya palāśaḥ samabhavat tasmātsa bahuraso lohitaraso lohitamiva hi māṃsaṃ tenaivainaṃ tadrūpeṇa samardhayatyantare khādirā bhavanti bāhye pālāśa antarāṇi hyasthīni bāhyāni māṃsāni sva evaināṃstadāyatane dadhāti 13.4.4.[11] atha yadekaviṃśatirbhavanti ekaviṃśatyaratnaya ekaviṃśo vā eṣa tapati dvādaśa māsāḥ pañcartavastraya ime lokā asāvāditya ekaviṃśaḥ so'śvamedha eṣa prajāpatirevametam prajāpatiṃ yajñaṃ kṛtsnaṃ saṃskṛtya tasminnekaviṃśatimagnīṣomīyānpaśūnālabhate teṣāṃ samānaṃ karmetyetatpūrvedyuḥ karma 13.5.1.[1] atha prātargotamasya caturuttara stomo bhavati tasya catasṛṣu bahiṣpavamānamaṣṭāsvaṣṭāsvājyāni dvādaśasu mādhyandinaḥ pavamānaḥ ṣoḍaśasu pṛṣṭhāni viṃśatyāmārbhavaḥ pavamānaścaturviṃśatyāmagniṣṭomasāma 13.5.1.[2] tasya haike agniṣṭomasāma catuḥsāma kurvanti nāgniṣṭomo nokthya iti vadantastadyadi tathā kuryuḥ sārdhaṃ stotriyaṃ śastvā sārdhamanurūpaṃ śaṃsedrathantaram pṛṣṭhaṃ rāthantaraṃ śastramagniṣṭomo yajñastenemaṃ lokamṛdhnoti 13.5.1.[3] ekaviṃśatiḥ savanīyāḥ paśavaḥ sarva āgneyāsteṣāṃ samānaṃ karmetyu haika āhurdve tvevaite ekādaśinyāvālabheta ya evaikādaśineṣu kāmastasya kāmasyāptyai 13.5.1.[4] saṃsthite'gniṣṭome parihṛtāsu vasatīvarīṣvadhvaryurannahomānjuhoti teṣāmuktam brāhmaṇaṃ prāṇāya svāhāpānāya svāheti dvādaśabhiranuvākairdvādaśa māsāḥ saṃvatsaraḥ sarvaṃ saṃvatsaraḥ sarvamaśvamedhaḥ sarvasyāptyai sarvasyāvaruddhyai 13.5.1.[5] ekaviṃśam madhyamamaharbhavati asau vā āditya ekaviṃśaḥ so'śvamedhaḥ svenaivainaṃ stomena svāyāṃ devatāyām pratiṣṭhāpayati tasmādekaviṃśam 13.5.1.[6] yadvevaikaviṃśam ekaviṃśo vai puruṣo daśa hastyā aṅgulayo daśa pādyā ātmaikaviṃśastadanenaikaviṃśenātmanaitasminnekaviṃśe pratiṣṭhāyām pratitiṣṭhati tasmādekaviṃśam 13.5.1.[7] yadvevaikaviṃśam ekaviṃśo vai stomānām pratiṣṭhā bahu khalu vā etadetasminnahanyuccāvacamiva karma kriyate tadyadetadetasminnahanyuccāvacam bahu karma kriyate tadetasminnekaviṃśe pratiṣṭhāyām pratiṣṭhitaṃ kriyātā iti tasmādvevaitadekaviṃśamahaḥ 13.5.1.[8] tasya prātaḥsavanam agniṃ tam manye yo vasuriti hotā pāṅktamājyaṃ śastvaikāhikamupasaṃśaṃsati bārhataṃ ca praugam mādhucandasaṃ ca tricaśa ubhe saṃśaṃsati yaśca bārhate prauge kāmo ya u ca mādhucandase tayorubhayoḥ kāmayorāptyai kLptam prātaḥsavanam 13.5.1.[9] athāto mādhyandinaṃ savanaṃ aticandāḥ pratipanmarutvatīyasya trikadrukeṣu mahiṣo yavāśiramityatiṣṭhā vā eṣā candasāṃ yadaticandā atiṣṭhā aśvamedho yajñānāmaśvamedhasyaivāptyai saiṣaiva triḥ śastā tricaḥ sampadyate teno taṃ kāmamāpnoti yastrica idaṃ vaso sutamandha ityanucara eṣa eva nitya ekāhātāna itthā hi soma inmade'vitāsi sunvato vṛktabarhiṣa iti paṅktīśca ṣaṭpadāśca śastvaikāhike nividaṃ dadhātīti marutvatīyam 13.5.1.[10] athāto niṣkevalyam mahānāmnyaḥ pṛṣṭham bhavanti sānurūpāḥ sapragāthāḥ śaṃsati sarve vai kāmā mahānāmnīṣu sarve kāmā aśvamedhe sarveṣāṃ kāmānāmāptyāindro madāya vāvṛdhe predam brahma vṛtratūryeṣvāvithe ti paṅktīśca ṣa+\padāśca śastvaikāhike nividaṃ dadhāti kLptam mādhyandinaṃ savanam 13.5.1.[11] athātastṛtīyasavanam aticandā eva pratipadvaiśvadevasyābhityaṃ devaṃ savitāramoṇyoriti tasyā etadeva brāhmaṇaṃ yatpūrvasyā abhitvā deva savitarityanucaro'bhivānbhibhūtyai rūpamudu ṣya devaḥ savitā damūnā iti sāvitraṃ śastvaikāhike nividaṃ dadhāti mahī dyāvāpṛthivīiha jyeṣthe iti caturṛcaṃ dyāvāpṛthivīyaṃ śastvaikāhike nividaṃ dadhātyṛbhurvibhvā vāja indro no acetyārbhavaṃ śastvaikāhike nividaṃ dadhāti ko nu vām mitrāvaruṇāvṛtāyanniti vaiśvadevaṃ śastvaikāhike nividaṃ dadhātīti vaiśvadevam 13.5.1.[12] athāta āgnimārutam mūrdhānaṃ divo aratim pṛthivyā iti vaiśvānarīyaṃ śastvaikāhike nividaṃ dadhātyā rudrāsa indravantaḥ sajoṣasa iti mārutaṃ śastvaikāhike nividaṃ dadhātīmamūṣu vo atithimuṣarbudhamiti navarcaṃ jātavedasīyaṃ śastvaikāhike nividaṃ dadhāti tadyadaikāhikāni nividdhānāni bhavanti pratiṣṭhā vai jyotiṣtomaḥ pratiṣṭhāyā apracyutyai 13.5.1.[13] tasyaite paśavo bhavanti aśvastūparo gomṛga iti pañcadaśa paryaṅgyāsteṣāmuktam brāhmaṇamathaita āraṇyā vasantāya kapiñjalānālabhate grīṣmāya kalaviṅkānvarṣābhyastittirīniti teṣāmvevoktam 13.5.1.[14] athaitānekaviṃśataye cāturmāsyadevatābhya ekviṃśatimekaviṃśatim paśūnālabhata etāvanto vai sarve devā yāvatyaścāturmāsyadevatāḥ sarve kāmā aśvamedhe sarvāndevānprītvā sarvānkāmānāpnavānīti na tathā kuryāt 13.5.1.[15] saptadaśaiva paśūnmadhyame yūpa ālabhet prajāpatiḥ saptadaśaḥ sarvaṃ saptadaśaḥ sarvamaśvamedhaḥ sarvasyāptai sarvasyāvarudhyai ṣoḍaśa ṣoḍaśetareṣu ṣoḍaśkalam vā idaṃ sarvaṃ sarvamaśvamedhaḥ sarvasyāptai sarvasyāvarudhyai trayodaśa trayodaśāraṇyānākāśeṣvālabhate trayodaśa māsāḥ samvatsaraḥ sarvaṃ samvatsaraḥ sarvamaśvamedhaḥ sarvasyāptai sarvasyāvarudhyai 13.5.1.[16] atha purā bahiṣpavamānāt aśvaṃ niktvodānayanti tena pāvamānāya sarpanti tasyoktam brāhmaṇaṃ stute bahiṣpavamāne'śvamāstāvamākramayanti sa yadyava vā jighredvi vā vartet samṛddho me yajña iti ha vidyāttamupākṛtyādhvaryurāha hotarabhiṣṭuhīti tamekādaśabhirhotābhiṣṭauti 13.5.1.[17] yadakrandaḥ prathamaṃ jāyamāna iti triḥ prathamayā triruttamayā tāḥ pañcadaśa sampadyante pañcadaśo vai vajro vīryam vajro vajreṇaivaitadvīryeṇa yajamānaḥ purastātpāpmām vajro vajreṇaivaitadvīryeṇa yajamānaḥ purastātpāpmānamapahate tadvai yajamānāyaiva vajraḥ pradīyate yo'sya stṛtyastaṃ startava upa prāgācasanam vājyarvopa prāgātparamaṃyatsadhasthamiti 13.5.1.[18] ete uddhṛtya mā no mitro varuṇo aryamāyurityetatsūktamadhrigāvāvapati catustriṃśadvājino devabandhorityu haika etām vaṅkrīṇām purastāddadhati nedanāyatane praṇavaṃ dadhāmetyatho nedekavacanena bahuvacanam vyavāyāmeti na tathā kuryātsārdhameṣa sūktamāvapedupa prāgācasanam vājyarvopa prāgātparamaṃyatsadhasthamiti 13.5.2.[1] eteuktvā yadadhrigoḥ pariśiṣṭam bhavati tadāha vāso'dhivāsaṃ hiraṇyamityaśvāyopastṛṇanti tasminnenamadhi sañjñapayanti sañjñapteṣu paśuṣu patnyaḥ pānnejanairudāyanti catasraśca jāyāḥ kumārī pañcamī catvāri ca śatānyanucarīṇām 13.5.2.[2] niṣth\iteṣu pānnejaneṣu mahiṣīmaśvāyopanipādayantyathaināvadhivāsena samprorṇuvanti svargeloke prorṇuvathāmityeṣa vai svargo loko yatra paśuṃ sañjñapayanti nirāyatyāśvasya śiśnam mahiṣyupasthe nidhatte vṛṣā vājī retodhā reto dadhātviti mithunasyaiva sarvatvāya 13.5.2.[3] tayoḥ śayānayoḥ aśvaṃ yajamāno'bhimethatyutsakthyā ava gudaṃ dhehīti taṃ na kaścana pratyabhimethati nedyajamānam pratipratiḥ kaścidasaditi 13.5.2.[4] athādhvaryuḥ kumārīmabhimethati kumāri haye-haye kumāri yakāsakau śakuntiketi taṃ kumārī pratyabhimethatyadhvaryo haye-haye'dhvaryo yako'sakau śakuntaka iti 13.5.2.[5] atha brahmā mahiṣīmabhimethati mahiṣi haye-haye mahiṣi mātā ca te pitā ca te'gram vṛkṣasya rohata iti tasyai śataṃ rājaputryo'nucaryo bhavanti tā brahmāṇam pratyabhimethanti brahmanhaye-haye brahmanmātā ca te pitā ca te'gre vṛkṣasya krīḍata iti 13.5.2.[6] athodgātā vāvātāmabhimethati vāvāte haye-haye vāvāta ūrdhvāmenāmucrāpayeti t!syai śataṃ rājanyā anucaryo bhavanti tā udgātāram pratyabhimethantyudgātarhaye-haya udgātarūdhvarmenamucrayatāditi 13.5.2.[7] atha hotā parivṛktāmabhimethati parivṛkte haye-haye parivṛkte yadasyā aṃhubhedyā iti tasyai śataṃ sūtagrāmaṇyāṃ duhitaro'nucaryo bhavanti tā hotāram pratyabhimethanti hotarhaye-haye hotaryaddevāso lalāmagumiti 13.5.2.[8] atha kṣattā pālāgalīmabhimethati pālāgali haye-haye pālāgali yaddhariṇo yavamatti na puṣṭam paśu manyata iti tasyai śataṃ kṣātrasaṅgrahītṝṇāṃ duhitaro'nucaryo bhavanti tāḥ kṣattāram pratyabhimethanti kṣattarhaye-haye kṣattaryaddhariṇo yavamatti na puṣṭam bahu manyata iti 13.5.2.[9] sarvāptirvāeṣā vācaḥ yadabhimethikāḥ sarve kāmā aśvamedhe sarvayā vācā sarvānkāmānāpnavāmetyutthāpayanti mahiṣīṃ tatastā yathetam pratip!rāyantyathetare surabhimatīmṛcamantato'nvāhurdadhikrāvṇoakāriṣamiti 13.5.2.[10] apa vā etebhya āyurdevatāḥ krāmanti ye yajñepūtām vā cam vadanti vācamevaitatpunate devayajyāyai devatānāmanapakramāya yā ca gomṛge vapā bhavati yā cājetūpare te aśve pratyavadhāyāharanti nāśvasya vapāstīti vadanto na tathā kuryādaśvasyaiva pratyakṣam meda āharetprajñātā itarāḥ 13.5.2.[11] śṛtāsu vapāsu svāhākṛtibhiścaritvā pratyañcaḥ pratiparetya sadasi brahmodyam vadanti pūrvayā dvārā prapadya yathādhiṣṇyam vyupaviśanti 13.5.2.[12] sa hotādhvaryum pṛcati kaḥ svidekākī caratīti tam pratyāha sūrya ekākī caratīti 13.5.2.[13] athādhvaryurhotāram pṛcati kiṃ svitsūryasamaṃ jyotiriti tam pratyāha brahma sūryasamaṃ jyotiriti 13.5.2.[14] atha brahmodgātāram pṛcati pṛcāmi tvā citaye devasakheti tam pratyāhāpi teṣu triṣu padeṣvasmīti 13.5.2.[15] athodgātā brahmāṇam pṛcati keṣvantaḥ puruṣa āviveśeti tam pratyāha pañcasvantaḥ puruṣa āviveśeti 13.5.2.[16] etasyāmuktāyāmutthāya s!daso'dhi prāñco yajamānamabhyāyantyagreṇa havirdhāne āsīnametya yathāyatanam paryupaviśanti 13.5.2.[17] sa hotādhvaryum pṛcati kā svidāsītpūrvacittiriti tam pratyāha dyaurāsītpūrvacittiriti 13.5.2.[18] athādhvaryurhotāram pṛcati ka īmare piśaṅgileti tam pratyāhājāre piśañgileti 13.5.2.[19] atha brahmodgātāram pṛcati katyasya viṣṭhāḥ katyakṣarāṇīti tam pratyāha ṣaḍasya viṣth\āḥ śatamakṣarāṇīti 13.5.2.[20] athodgātā brahmāṇam pṛcati ko asya veda bhuvanasya nābhimiti tam pratyāha vedāhamasya bhuvanasya nābhimiti 13.5.2.[21] athādhvaryuṃ yajamānaḥ pṛcati pṛcāmi tvā paramantam pṛthivyā iti tam pratyāheyam vediḥ paro antaḥ pṛthivyā iti 13.5.2.[22] sarvāptirvā eṣā vācaḥ yadbrahmodyaṃ sarve kāmā aśvamedhe sarvayā vācā sarvānkāmānāpnavāmeti 13.5.2.[23] udite brahmodye prapadyādhvaryurhiraṇmayene pātreṇa prājāpatyam mahimānaṃ grahaṃ gṛhṇāti tasya purorugghiraṇyagarbhaḥ samavartatāgra ityathāsya puro'nuvākyā subhūḥ svayambhūḥ prathama iti hotā yakṣatprajāpatimiti praiṣaḥ prajāpate na tvadetānyanya iti hotā yajati vaṣaṭkṛte juhoti yaste'hantsamvatsare mahimā sambabhūveti nānuvaṣaṭkaroti sarvahutaṃ hi juhoti 3050101athāto vapānāṃ homaḥ nānaiva careyurā vaiśvadevasya vapāyai vaiśvadevasya vapāyāṃ hutāyāṃ tadanvitarājuhuyuriti ha smāha satyakāmo jābālo viśve vai sarve devāstadenānyathādevatam prīṇātīti 13.5.3.[1] aindrāgnasya vadāyāṃ hutāyām tadanvitarā juhuyuriti ha smāhatuḥ saumāpau mānutantavyāvindrāgnī vai sarve devāstadevainānyathādevatam prīṇātīti 13.5.3.[2] kāyasya vapāyāṃ hutāyām tadanvitarā juhuyuriti ha smāha inānyathādevatam prīṇātīti śailāliḥ prajāpatirvai kaḥ prajāpatimu vā anu sarve devāstadevainānyathādevatam prīṇātīti 13.5.3.[3] ekaviṃśatiṃ cāturmāsyadevatā anuhutya ekviṃśatidhā kṛtvā pracareyuriti ha smāha bhāllabeya etāvanto vai sarve devāyāvatyaścāturmāsyadevatāstadevainānyathādevatam prīṇātīti 13.5.3.[4] nānaiva careyuḥ itīndrotaḥ śaunakaḥ kimuta tvareraṃstadevainānyathādevatam prīṇātītyetadaha teṣām vaco'nyā tvevāta sthitiḥ 13.5.3.[5] atha hovāca yājñavalkyaḥ sakṛdeva prājāpatyābhiḥ pracareyuḥ sakṛddevadevatyābhistadevainānyathādevatam prīṇātyañjasā yajñasya saṃsthāmupaiti na hvalatīti 13.5.3.[6] hutāsu vapāsu prapadyādhvaryū rajatena pātreṇa prājāpatyam mahimānamuttaraṃ grahaṃ gṛhṇāti tasya purorugyaḥ prāṇato nimiṣato mahitveti viparyaste yājyānuvākye ayātayāmatāyā eṣa eva praiṣo vaṣaṭkṛte juhoti yaste rātrau samvatsare mahimā sambabhūveti nānuvaṣaṭkaroti tasyoktam brāhmaṇam 13.5.3.[7] nānyeṣām paśūnām tedanyā avadyanti avadyantyaśvasya dakṣiṇato'nyeṣām paśūnāmavadyantyuttarato'śvasya plakṣaśākhāsvanyeṣām paśūnāmavadyanti vetasaśākhāsvaśvasya 13.5.3.[8] tadu hovāca sātyayajñiḥ itarathaiva kuryuḥ patha eva nāpodityamiti pūrvā tveva sthitirukthyo yajñastenāntarikṣalokamṛdhnoti sarvastomo'tirātra uttamamaharbhavati sarvam vai sarvastomo'tirātraḥ sarvamaśvamedhaḥ sarvasyāptai sarvasyāvaruddhyai 13.5.3.[9] tasya trivṛdbahiṣpavamānam pañcadaśānyājyāni saptadaśo mādhyandinaḥ pavamāna ekaviṃśāni pṛṣth\āni triṇavastṛtīyaḥ pavamānastrayastriṃśamagniṣṭomasāmaikaviṃśānyukthānyekaviṃśaḥ ṣoḍaśī pañcadaśī rātristrivṛtsandhiryaddvitīyasyāhnaḥ pṛṣth\yasya ṣaḍahasya tacastramatirātro yajñastenāmuṃ lokamṛdhnoti 13.5.3.[10] ekaviṃśatiḥ savanīyāḥ paśavaḥ sarva āgneyāsteṣāṃ samānaṃkarmetyu haika āhuścaturviṃśatim tvevaitāngavyānālabhet dvādaśabhyo devatābhyo dvādaśa māsāḥ samvatsaraḥ sarvaṃ samvatsaraḥ sarvamaśvamedhaḥ sarvasyāptai sarvasyāvaruddhyai 13.5.4.[1] etena hendroto daivāpaḥ śaunakaḥ janamejayam pārikṣitaṃ yājayām cakāra teneṣṭvā sarvām pāpakṛtyāṃ sarvām brahmahatyāmapajaghāna sarvāṃ ha vai pāpakṛtyāṃ sarvām brahmahatyāmapahanti yo'śvamedhena yajate 13.5.4.[2] tadetadgāthayābhigītam āsandīvati dhānyādaṃ rukmiṇaṃ haritasrajam abadhnādaśvaṃ sāraṅgaṃ devebhyo janamejaya iti 13.5.4.[3] ete eva pūrve ahanī jyotiratirātrastena bhīmasenamete eva pūrve ahanī gauratirātrastenograsenamete eva pūrve ahanī āyuratirātrastena śrutasenamityete pārikṣitīyāstadetadgāthayābhigītam pārikṣitā yajamānā aśvamedhaiḥ paro'varam ajahuḥ karma pāpakam puṇyāḥ puṇyena karmaṇeti 13.5.4.[4] ete eva pūrve ahanī abhijidatirātrastena ha para āṭṇāra īje kausalyo rājā tadetadgāthayābhigītamaṭṇārasya paraḥ putro'śvam medhyamabandhayat hairaṇyanābhaḥ kausalyo diśaḥ pūrṇā amaṃhateti 13.5.4.[5] ete eva pūrve ahanī viśvajidatirātrastena ha purukutso daurgaheṇeja aikṣvāko rājā tasmādetadṛṣiṇābhyanūktamasmākamatra pitarasta āsantsapta ṛṣayo daurgahe badhyamāna iti 13.5.4.[6] ete eva pūrve ahanī mahāvratamatirātrastena ha marutta āvikṣita īja āyogavo rājā tasya ha tato marutaḥ pariveṣṭāro'gniḥ kṣattā viśve devāḥ sabhāsado babhūvustadetadgāthayābhigītam marutaḥ pariveṣṭāro maruttasyāvasangṛhe āvikṣitasyāgniḥ kṣattā viśve devāḥ sabhāsada iti maruto ha vai tasya pariveṣṭāro'gniḥ kṣattā viśve devāḥ sabhāsado bhavanti yo'śvamedhena yajate 13.5.4.[7] ete eva pūrve ahanī aptoryāmo'tirātrastena haitena kraivyaīje pāñcālo rājā krivaya iti ha vai purā pañcālānācakṣate tadetadgāthayābhigītam aśvam medhyamālabhata krivīṇāmatipūruṣaḥ pāñcālaḥ parivakrāyāṃ sahasraśatadakṣiṇamiti 13.5.4.[8] atha dvitīyayā sahasramāsannayutā śatā ca pañcaviṃśatiḥ dikto-diktaḥ pañcālānām brāhmaṇā yā vibhejira iti 13.5.4.[9] trivṛdagniṣṭomaḥ pañcadaśa ukthyaḥ saptadaśaṃ tṛtīyamahaḥ sokthakamekaviṃśaḥ ṣoḍaśī pañc=daśī rātristrivṛtsandhirityeṣo'nuṣṭupsampannastena haitena dhvasā dvaitavanaīje mātsyo rājā yatraitaddvaitavanaṃ sarastadetadgāthayābhigītaṃ caturdaśa dvaitavano rājā saṅgrāmajiddhayān indrāya vṛtraghne'badhnāttasmāddvaitavanaṃ sara iti 13.5.4.[10] caturviṃśāḥ pavamānāḥ trivṛdabhyāvartaṃ catuścatvāriṃśāḥ pavamānā ekaviṃśamabhyāvartamaṣṭācatvāriṃśāḥ pavamānāstrayastriṃśamabhyāvartamāgniṣṭomasāmāddyātriṃśānyukthānyekaviṃśaḥ ṣoḍaśī pañcadaśī rātristrivṛtsandhiriti 13.5.4.[11] etadviṣṇoḥ krāntam tena haitena bharato dauḥṣantirīje teneṣṭvemām vyaṣṭim vyānaśe yeyam bharatānāṃ tadetadgāthayābhigītamaṣṭāsaptatim bharato dauṣantiryamunāmanu gaṅgāyām vṛtraghne'badhnātpañcapañcāśataṃ hayāniti 13.5.4.[12] atha dvitīyayā trayastriṃśaṃ śataṃ rājāśvānbaddhvāya medhyān saudyumniratyaṣṭhādanyānamāyānmāyavattara iti 13.5.4.[13] atha tṛtīyayā śakuntalā nāḍapityapsarā bharatam dadhe paraḥsahasrānindrāyāśvānmedhānya āharadvijitya pṛthivīṃ sarvāmiti 13.5.4.[14] atha caturthyā mahadadya bharatasya na pūrve nāpare janāḥ divam martya-iva bāhubhyāṃ nodāpuḥ pañca mānavā iti 13.5.4.[15] ekaviṃśastomena ṛṣabho yājñatura īje śviknānāṃ rājā tadetadgāthayābhigītaṃ yājñature yajamāne brahmāṇa ṛṣabhe janā aśvamedhe dhanam labdhvā vibhajante sma dakṣiṇā iti 13.5.4.[16] trayastriṃśastomena śoṇaḥ sātrāsāha īje pāñcālo rājā tadetadgāthayābhigītaṃ sātrāsahe yajamāne'śvamedhena taurvaśāḥ udīrate trayastriṃśāḥ ṣaṭ sahasrāṇi varmiṇāmiti 13.5.4.[17] atha dvitīyayā ṣaṭṣaṭ ṣaḍgā sahasrāṇi yajñe kokapitustava udīrate trayastriṃśāḥ ṣaṭ sahasrāṇi varmiṇāmiti 13.5.4.[18] atha tṛtīyayā sātrāsahe yajamāne pāñcāle rājñi susraji amādyadindraḥ somenātṛpyanbrāhmaṇā dhanairiti 13.5.4.[19] govinatena śatānīkaḥ sātrājita īje kāśyasyāśvamādāya tato haitardavākkāśayo'gnīnnādadhata āttasomapīthāḥ sma iti vadantaḥ 13.5.4.[20] tasya vidhā caturviṃśāḥ pavamānāḥ trivṛdabhyāvartam catuścatvāriṃśāḥ pavamānā ekviṃśānyājyāni triṇavānyukthānyekaviṃśāni pṛṣṭhāni ṣaṭtriṃśāḥ pavamānāstrayastriṃśamabhyāvartamāgniṣṭomasāmādekaviṃśānyukthānyekaviṃśaḥ ṣoḍaśī pañcadaśī rātristrivṛtsandhiḥ 13.5.4.[21] tadetadgāthayābhigītam śatānīkaḥ samantāsu medhyaṃ sātrājito hayam ādatta yajñaṃ kāśīnām bharataḥ satvatāmiveti 13.5.4.[22] atha dvitīyayā śvetaṃ samantāsu vaśaṃ carantaṃ śatānīko dhrṛtarāṣṭrasya medhyam ādāya sahvā daśamāsyamaśvaṃ śatānīko govinatena heja iti 13.5.4.[23] atha caturthyā mahadadya bharatānāṃ na pūrve nāpare janāḥ divam martya-iva pakṣābhyāṃ nodāpuḥ saptamā navā iti 13.5.4.[24] athāto dakṣiṇānām madhyam prati rāṣṭrasya yadanyadbhūmeśca puruṣebhyaśca brāhmaṇasya ca vittātprācī digghoturdakṣiṇā brahmaṇaḥ pratīcyadhvaryorudīcyudgātustadeva hotṛkā anvābhaktāḥ 13.5.4.[25] udayanīyāyāṃ samsthitāyām ekaviṃśatim vaśā anūbandhyā ālabhate maitrāvaruṇīrvaiśvadevīrbārhaspatyā etāsāṃ devatānāmāptyai tadyadbārhaspatyāntyā bhavanti brahma vai bṛhaspatistadu brahmaṇyevāntataḥ pratitiṣṭhati 13.5.4.[26] atha yadekaviṃśatirbhavanti ekaviṃśo vā eṣa ya eṣa tapati dvādaśa māsāḥ pañcartavastraya ime lokā asāvāditya ekaviṃśa etāmabhisampadam 13.5.4.[27] udavasānīyāyāṃ saṃsthitāyām catasraśca jāyāḥ kumārīm pañcamīṃ catvāri ca śatānyanucarīṇāṃ yathāsamuditam dakṣiṇām dadati 13.5.4.[28] athottaraṃ samvatsaramṛtupaśubhiryajate ṣaḍbhirāgneyairvasante ṣaḍbhiraindrairgrīṣme ṣaḍbhiḥ pārjanyairvā mārutairvā varṣāsu ṣaḍbhirmaitrāvaruṇaiḥ śaradi ṣaḍbhiraindrāvaiṣṇavairhemante ṣaḍbhiraindrābārhaspatyaiḥ śiśire ṣaḍṛtavaḥ samvatsaraḥ ṛtuṣveva samvatsare pratitiṣṭhati ṣaṭtriṃśadete paśavo bhavanti ṣaṭtriṃśadakṣarā bṛhatī bṛhatyāmadhi svargo lokaḥ pratiṣṭhitastadvantato bṛhatyaiva candasā svarge loke pratitiṣṭhati 13.6.1.[1] puruṣo ha nārāyaṇo'kāmayata atitiṣṭheyaṃ sarvāṇi bhūtānyahamevedaṃ sarvaṃ syāmiti sa etam puruṣamedham pañcarātram yajñakratumapaśyattamāharattenāyajata teneṣṭvātyatiṣṭhatsarvāṇi bhūtānīdaṃ sarvamabhavadatitiṣṭhati sarvāṇi bhūtānīdaṃ sarvam bhavati ya evam vidvānpuruṣamedhena yajate yo vaitadevam veda 13.6.1.[2] tasya trayoviṃśatirdīkṣāḥ dvādaśopasadaḥ pañca sutyāḥ sa eṣa catvāriṃśadrātraḥ sadīkṣopasatkaścatvāriṃśadakṣarā virāṭtadvirājamabhisampadyate tato virāḍajāyata virājo adhi pūruṣa ityeṣā vai sā virāḍetasyā evaitadvirājo yajñam puruṣaṃ janayati 13.6.1.[3] tā vā etāḥ catasro daśato bhavanti tadyadetāścatasro daśato bhavantyeṣāṃ caiva lokānāmāptye diśāṃ cemameva lokam prathamayā daśatāpnuvannantarikṣaṃ dvitīyayā divaṃ tṛtīyayā diśaścaturthyā tathaivaitadyajamāna imameva lokam prathamayā daśatāpnotyantarikṣaṃ dvitīyayā divaṃ tṛtīyayā diśaścaturthyaitāvadvā idaṃ sarvaṃ yāvādime ca lokā diśaśca sarvam puruṣamedhaḥ sarvasyāptyai s!rvasyāvaruddhyai 13.6.1.[4] ekādaśāgniṣomīyāḥ paśava upavasathe teṣāṃ samānaṃ karmaikādaśa yūpā ekādaśākṣarā triṣṭubvajrastriṣṭubvīryaṃ triṣṭubvajreṇaivaitadvīryeṇa yajamānaḥ purastātpāpmānamapahate 13.6.1.[5] ekādaśināḥ sutyāsu paśavo bhavanti ekādaśākṣarā triṣṭubvajrastriṣṭubvīryaṃ triṣṭubvajreṇaivaitadvīryeṇa yajamānaḥ purastātpāpmānamapahate 13.6.1.[6] yadvevaikādaśinā bhavanti ekādaśinī vā idaṃ sarvam prajāpatirhyekādaśinī sarvaṃ hi prajāpatiḥ sarvam puruṣamedhaḥ sarvasyāptyai sarvasyāvaruddhyai 13.6.1.[7] sa vā eṣa puruṣamedhaḥ pañcarātro yajñakraturbhavati pāṅkto yajñaḥ pāṅktaḥ paśuḥ pañcartavaḥ samvatsaro yatkiṃ ca pañcavidhamadhidevatamadhyātmaṃ tadenena sarvamāpnoti 13.6.1.[8] tasyāgniṣṭomaḥ prathamamaharbhavati athokthyo'thātirātro'thokthyo'thāgniṣṭomaḥ sa vā eṣa ubhayatojyotirubhayataukthyaḥ 13.6.1.[9] yavamadhyaḥ pañcarātro bhavati ime vai lokāḥ puruṣamedha ubhayatojyotiṣo vā ime lokā agnineta ādityenāmutastasmādubhayatojyotirannamukthya ātmātirātrastadyadetā ukthyāvatirātramabhito bhavatastasmādayamātmānnena parivṛḍho'tha yadeṣa varṣiṣṭo'tirātro'hnāṃ sa madhye tasmādyavamadhyo yute ha vai dviṣantam bhrātrṛvyamayamevāsti nāsya dviṣanbhrātṛvya ityāhurya evam veda 13.6.1.[10] tasyāsyameva lokaḥ prathamamahaḥ ayamasya loko vasanta ṛturyadūrdhvamasmāllokādarvācīnamantarikṣāttaddvitīyamahastadvasyāgrīṣma ṛturantarikṣamevāsya madhyamamaharantarikṣamasya varṣāśaradāvṛtū yadūrdhvamntarikṣādarvācīnaṃ divastaccaturthamahastadvasya hemanta ṛturdyaurevāsya pañcamamahardyaurasya śiśira ṛturityadhidevatam 13.6.1.[11] athādhyātmam pratiṣthaivāsya prathamamahaḥ pratiṣṭho asya vasanta ṛturyadūrdhvam pratiṣṭhāyā avācīnam maddhyāttaddvitīyamahastadvasya grīṣma ṛturmadhyamevāsya madhyamamaharmadhyamasya varṣāśaradāvṛtū yadūrdhvam madhyādavācīnam śīrṣṇastaccaturthamahastadvasya hemanta ṛtuḥ śira evāsya pañcamamahaḥ śiro'sya śiśira ṛturevamime ca lokā samvatsaraścātmā ca puruṣamedhamabhisampadyante sarvam vā ime lokāḥ sarvaṃ samvatsaraḥ sarvamātmā sarvam puruṣamedhaḥ sarvasyāptyai sarvasyāvaruddhyai 13.6.2.[1] atha yasmātpuruṣamedho nāma ime vai lokāḥ pūrayameva puruṣo yo'yam pavate so'syām puri śete tasmātpuruṣastasya yadeṣu lokeṣvannaṃ tadasyānnam medhastadyadasyaitadannam medhastasmātpuruṣamedho'tho yadasminmedhyānpuruṣānālabhate tasmādveva puruṣamedhaḥ 13.6.2.[2] tānvai madhyame'hannālabhate antarikṣam vai madhyamamaharantarikṣamu vai sarveṣām bhūtānāmāyatanamatho annam vā ete paśava udaram madhyamamaharudare tadannaṃ dadhāti 13.6.2.[3] tānvai daśa-daśālabhate daśākṣarā virāḍvirāḍu kṛtsnamannaṃ kṛtsnasyaivānnādyasyāvaruddhyai 13.6.2.[4] ekādaśa daśata ālabhate ekādaśākṣarā triṣṭubvajrastriṣṭubvīryaṃ triṣṭubvajreṇaivaitadvīryeṇa yajamāno madhyataḥ pāpmānamapahate 13.6.2.[5] aṣṭācatvāriṃśatam madhyame yūpa ālabhate aṣṭācatvāriṃśadakṣarā jagatī jāgatāḥ paśavo jagatyaivāsmai paśūnavarunddhe 13.6.2.[6] ekādaśaikādaśetareṣu ekādaśākṣarā triṣṭubvajrastriṣṭubvīryaṃ triṣṭubvajreṇaivaitadvīryeṇa yajamāno'bhitaḥ pāpmānamapahate 13.6.2.[7] aṣṭā uttamānālabhate aṣṭākṣarā gāyatrī brahma gāyatrī tadbrahmaivaitadasya sarvasyottamaṃ karoti tasmādbrahmāsya sarvasyottamamityāhuḥ 13.6.2.[8] te vai prājāpatyā bhavanti brahma vai prajāpatirbrāhmo hi prajāpatistasmātprājāpatyā bhavanti 13.6.2.[9] sa vai paśūnupākariṣyan etāstisraḥ sāvitrīrāhutīrjuhoti deva savitastatsaviturvareṇyam viśvāni deva savitariti savitāram prīṇāti so'smai prīta etānpuruṣānprasauti tena prasūtānālabhate 13.6.2.[10] brahmaṇe brāhmaṇamālabhate brahma vai brāhmaṇo brahmeva tadbrahmaṇā samardhayati kṣatrāya rājanyaṃ kṣatram vai rājanyaḥ kṣatrameva tatkṣatreṇa samardhayati marudbhyo vaiśyamm viśo vai maruto viśameva tadviśā samardhayati tapase śūdram tapo vai śūdrastapa eva tattapasā samardhayatyevametā devatā yathārūpam paśubhiḥ samardhayati tā enaṃ samṛddhāḥ samardhayanti sarvaiḥ kāmaiḥ 13.6.2.[11] ājyena juhoti tejo vā ājyam tejasaivāsmiṃstattejo dadhātyājyena juhotyetadvai devānām priyaṃ dhāma yadājyam priyeṇaivaināndhāmnā samardhayati ta enaṃ samṛddhāḥ samardhayanti sarvaiḥ kāmaiḥ 13.6.2.[12] niyuktānpuruṣān brahmā dakṣiṇataḥ puruṣeṇa nārāyaṇenābhiṣṭauti sahasraśīrṣā puruṣaḥ sahasrākṣaḥ sahasrapādityetena ṣoḍaśarcena ṣoḍaśakalam vā idaṃ sarvaṃ sarvam puruṣamedhaḥ sarvasyāptyai sarvasyāvaruddhyā itthamasītthamasītyupastautyevainametanmahayatyevātho yathaiṣa tathainametadāha tatparyagnikṛtāḥ paśavo babhūvurasañjñaptāḥ 13.6.2.[13] atha hainam vāgabhyuvāda puruṣa mā santiṣṭhipo yadi saṃsthāpayiṣyasi puruṣa eva puruṣamatsyatīti tānparyagnikṛtānevodasṛjattaddevatyā āhutīrajuhottābhistā devatā aprīṇāttā enam prītā aprīṇantsarvaiḥ kāmaiḥ 13.6.2.[14] ājyena juhoti tejo vā ājyaṃ tejasaivāsmiṃstattejo dadhāti 13.6.2.[15] ekādaśinaiḥ saṃsthāpayati ekādaśākṣarā triṣṭubvajrastriṣṭubvīryaṃ triṣṭubvajreṇaivaitadvīryeṇa yajamāno madhyataḥ pāpmānamapahate 13.6.2.[16] udayanīyāyāṃ saṃsthitāyām ekādaśa vaśā anūbandhyā ālabhate maitrāvaruṇīrvaiśvadevīrbārhaspatyā etāsāṃ dev atānāmāptyai tadyadbārhaspatyā antyā bhavanti brahma vai bṛhaspatistadu brahmaṇyevāntataḥ pratitiṣṭhati 13.6.2.[17] atha vadekādaśa bhavanti ekādaśākṣarā triṣṭubvajrastriṣṭubvīryaṃ triṣṭubvajreṇaivaitadvīryeṇa yajamāno madhyataḥ pāpmānamapahate traidhātavyudavasānīyāsāveva bandhuḥ 13.6.2.[18] athāto dakṣiṇānām madhyam prati rāṣṭrasya yadanyadbhūmeśca brāhmaṇasya ca vittātsatpuruṣam prācī digghortudakṣiṇā brahmaṇaḥ pratīcyadhvaryorudīcyudgātustadeva hotṛkā anvābhaktāḥ 13.6.2.[19] atha yadi brāhmaṇo yajet sarvavedasaṃ dadyātsarvam vai brāhmaṇaḥ sarvaṃ sarvavedasaṃ sarvam puruṣamedhaḥ sarvasyāptyai sarvasyāvaruddhyai 13.6.2.[20] athātmannagnī samārohya uttaranārāyaṇenādityamudasthāyānapekṣamāṇo'raṇyamabhipreyāttadeva manuṣyebhyastiro bhavati yadyu grāme vivatsedaraṇyoragnī samārohyottaranārāyaṇenaivādityamupasthāya gṛheṣu pratyavasyedatha tānyajñakratūnāhareta yānabhyāpnuyātsa vā eṣa na sarvasmā anuvaktavyaḥ sarvaṃ hi puruṣamedho netsarvasmā'iva sarvam bravāṇīti yo nveva jñātastasmai brūyādatha yo'nūcāno'tha yo'sya priyaḥ syānnaittveva sarvasmā iva 13.7.1.[1] brahma vai svayambhu tapo'tapyata tadaikṣata na vai tapasyānantyamasti hantāham bhūteṣvātmānaṃ juhavāni bhūtāni cāttmanīti tatsarveṣu bhūteṣvātmānaṃ hutvā bhūtāni cātmani sarveṣām bhūtānāṃ śraiṣṭhyaṃ svārājyamādhipatyam paryaittathaivaitadyajamānaḥ sarvamedhe sarvānmedhānhutvā sarvāṇi bhūtāni śraiṣṭhyaṃ svārājyamādhipatyam paryeti 13.7.1.[2] sa vā eṣa sarvamedho daśarātro yajñakraturbhavati daśākṣarā virāḍvirāḍu kṛtsnamannaṃ kṛtsnasyaivānnādyasyāvaruddhyai tasminnagnim parārdhyaṃ cinoti paramo vā eṣa yajñakratūnāṃ yatsarvamedhaḥ parameṇaivainam paramatāṃ gamayati 13.7.1.[3] tasyāgniṣṭudagniṣṭomaḥ prathamamaharbhavati agnirvā agniṣṭudagniṣṭomo'gnimukhā u vai sarve devāḥ sarveṣāṃ devānāmāptyai tasyāgneyā grahā bhavantyagniyyaḥ purorucaḥ sarvamāgneyamasaditi 13.7.1.[4] indrastudukthyo dvitīyamaharbhavati indro vai sarve devāḥ sarveṣāṃ devānāmāptyai tasyaindrā grahā bhavantyaindryaḥ purorucaḥ sarvamaindramasaditi 13.7.1.[5] sūryastudukthyastṛtīyamaharbhavati sūryo vai sarve devāḥ sarveṣām devānāmāptyai sauryā grahā bhavanti sauryyaḥ purorucaḥ sarvaṃ sauryamasaditi 13.7.1.[6] vaiśvadevaścaturthamaharbhavati viśve vai sarve devāḥ sarveṣāṃ devānāmāptyai vaiśvadevā grahā bhavanti vaiśvadevyaḥ parorucaḥ sarvam vaiśvadevamasaditi 13.7.1.[7] āśvamedhikam madhyamam pañcamamaharbhavati tasminnaśvam medhyamālabhate'śvamedhasyaivāptyai 13.7.1.[8] pauruṣamedhikam madhyamaṃ ṣaṣṭhamaharbhavati tasminmedhyānpuruṣānālabhate puruṣamedhasyaivāptyai 13.7.1.[9] aptoryāmaḥ saptamamaharbhavati sarveṣām yajñakratūnāmāptyai tasmintsarvānmedhyānālabhate yacca prāṇi yaccāprāṇam vapā vapāvataṃ juhoti tvaca utkartamavapākānāṃ samvraścamoṣadhivanaspatīnām prakiranti śuṣkāṇāṃ cārdrāṇām cānnamannaṃ juhotyannasyānnasyāptyai sarvam juhoti sarvasmai juhoti sarvasyāptyaj sarvasyāvaruddhyai prātaḥsavane hutāsu vapāsvevameva tṛtīyasavane huteṣu haviḥṣu 13.7.1.[10] triṇavamaṣṭamamaharbhavati vajro vai triṇavo vajreṇa khalu vai kṣatraṃ spṛtaṃ tadvajreṇaiva kṣatraṃ spṛṇoti 13.7.1.[11] trayastriṃśaṃ navamamaharbhavati pratiṣṭhā vai travastriṃśaḥ pratiṣṭhityai 13.7.1.[12] viśvajitsarvapṛṣṭho'tirātro daśamamaharbhavati sarvam vai viśvajitsarvapṛṣṭho'tirātraḥ sarvaṃ sarvamedhaḥ sarvasyāptyai sarvasyāvaruddhyai 13.7.1.[13] athāto dakṣiṇānām madhyam prati rāṣṭrasya yadanyadbrāhmaṇasya vittātsabhūmi sapuruṣam prācī digghoturdakṣiṇā brahmaṇaḥ pratīcyadhvaryorudīcyudgātustadeva hotṛkā anvābhaktāḥ 13.7.1.[14] tena haitena viśvakarmā bhauvana īje teneṣṭvātyatiṣṭhatsarvāṇi bhūtānīdaṃ sarvamabhavadatitiṣṭhati sarvāṇi bhūtānīdaṃ sarvam bhavati ya evam vidvāntsarvamedhena yajate yo vaitadevam veda 13.7.1.[15] taṃ ha kaśyapo yājayāṃ cakāra tadapi bhūmiḥ ślokaṃ jagau na mā martyaḥ kaścana dātumarhati viśvakarmanbhauvana manda āsitha upamañghyati syā salilasya madhye mṛṣaiṣa te saṅgaraḥ kaśyapāyeti 13.8.1.[1] athāsmai kalyāṇaṃ kurvanti athāsmai śmaśānam kurvanti gṛhānvā prajñānam vā yo vai kaśca mriyate sa śavastasmā etadannaṃ karoti tasmācavānnam śavānnam ha vai tacmaśānamityācakṣate parokṣaṃ śmaśā u haiva nāma pitṝṇāmattāraste hāmuṣmiṃloke'kṛtaśmaśānasya sādhukṛtyāmupadambhayanti tebhya etadannaṃ karoti tasmācmaśānnaṃ śmaśānnam ha vai tacmaśānamityācakṣate paro'kṣam 13.8.1.[2] tadvai na kṣipraṃ kuryāt nennavamaghaṃ karavāṇīti cira eva kuryādaghameva tattiraḥ karoti yatra samānānu cana smareyuraśrutimeva tadaghaṃ gamayati yadyanusmareyuḥ 13.8.1.[3] ayuṅgeṣu samvatsareṣu kuryāt ayuṅgaṃ hi pitṝṇāmekanakṣatra ekanakṣatraṃ hi pitṝṇāmamāvāsyāyāmamāvāsyā vā ekanakṣatrameko hi yadvetāṃ rātriṃ sarvāṇi bhūtāni samvasanti teno taṃ kāmamāpnoti yaḥ sarveṣu nakṣatreṣu 13.8.1.[4] śaradi kuryāt svadhā vai śaratsvadho vai pitṝṇāmannaṃ tadenamanne svadhāyāṃ dadhāti māghe vā mā no'gham bhūditi nidāghe vā ni no'ghaṃ dhīyātā iti 13.8.1.[5] catuḥsrakti devāścāsurāścobhaye prājāpatyā dikṣvaspardhanta te devāasurāntsapatnānbhrātṛvyāndigbhyo'nudanta te'dikkāḥ parābhavaṃstasmādyā daivyaḥ prajāścatuḥsraktīni tāḥ śmaśānāni kurvate'tha yā āsuryaḥ prācyāstvadye tvatparimaṇḍalāni te'nudanta hyenāndigbhya ubhe diśāvantareṇa vidadhāti prācīṃ ca dakṣiṇāṃ caitasyāṃ ha diśi pitṛlokasya dvāraṃ dvāraivainam pitṛlokam prapādayati sraktibhirdikṣu pratitiṣṭhatītareṇātmanāvantaradikṣu tadenaṃ sarvāsu dikṣu pratiṣṭhāpayati 13.8.1.[6] athāto bhūmijoṣaṇasya udīcīnapravaṇe karotyudīcī vai manuṣyāṇām diktadenam manuṣyaloka ābhajatyetaddha vai pitaro manuṣyaloka ābhaktā bhavanti yadeṣām prajā bhavati prajā hāssya śreyasī bhavati 13.8.1.[7] dakṣiṇāpravaṇe kuryādityāhuḥ dakṣiṇāpravaṇo vai pitṛlokastadenam pitṛloka ābhajatīti na tathā kuryādāmīvaddha nāma tacmaśānakaraṇaṃ kṣipre haiṣāmaparo'nupraiti 13.8.1.[8] dakṣiṇāpravaṇasya pratyarṣe kuryādityu haika āhuḥ tatpratyucritamagham bhavatīti no eva t!thā kuryādyadvā udīcīnapravaṇe karoti tadeva pratyucritamagham bhavati 13.8.1.[9] yasyaiva samasya sataḥ dakṣiṇatah purastādāpa etya saṃsthāyāpraghnatya etāṃ diśamabhiniṣpadyākṣayyā apo'pipadyeraṃstatkuryādannam vā'āpo'nnādyamevāsmā'etatpurastātpratyagdadhātyamṛtamu vā āpa eṣo ha jīvānām digantareṇa saptarṣīṇāṃ codayanamādityasyacāstamayanamamṛtameva tajjīveṣu dadhāti taddhaitatpratimīvannāma śmaśānakaraṇam jīvebhyo hitaṃ yadvāva jīvebhyo hitam tatpitṛbhyaḥ 13.8.1.[10] kamvati kuryāt kam me'sadityatho śamvati śam me'saditi nādhipathaṃ kuryānnākāśe nedāviraghaṃ karavāṇīti 13.8.1.[11] guhā sadavatāpi syāt tadyadguhā bhavatyaghameva tadguhā karotyatha yadavatāpyasau vā ādityaḥ pāpmano'pahantā sa evāsmātpāpmānamapahantyatho ādityajyotiṣamevainaṃ karoti 13.8.1.[12] na tasminkuryāt yasyetthādanūkāśaḥ syādyācamānaṃ ha nāma tatkṣipre haiṣāmaparo'nupraiti 13.8.1.[13] citram paścātsyāt prajā vai citraṃ citraṃ hāsya prajā bhavati yadi citram na syādāpaḥ paścādvottarato vā syurāpohyeva citr!ṃ haivāsya prajā bhavati 13.8.1.[14] ūṣare karoti reto vā ūṣāḥ prajananaṃ tadenam prajanana ābhajatyetaddha vai pitaraḥ prajanana ābhaktā bhavanti yadeṣām prajā bhavati prajā hāsya śreyasī bhavati 13.8.1.[15] samūle samūlaṃ hi pitṝṇām vīriṇamiśrametaddhāsyāḥ pitryamanatiriktamatho aghameva tadbaddhṛ karoti 13.8.1.[16] na bhūmipāśamabhividadhyāt na śaraṃ nāśmagandhāṃ nādhyāṇḍāṃ na pṛśniparṇī nāśvatthasyāntikaṃ kuryānna vibhītakasya na tilvakasya na sphūrjakasya na haridrorna nyagrodhasya ye cānye pāpanāmāno maṅgalopepsayā nāmnāmeva parihārāya 13.8.1.[17] athāta āvṛdeva agnividhayāgnicitaḥ śmaśānaṃ karoti yadvai yajamāno'gniṃ cinute'muṣmai tallokāya yajñenātmānaṃ saṃskuruta etadu ha yajñiyaṃ karmāsaṃsthitamā śmaśānakaraṇāttadyadagnividhayāgnicitaḥ śmaśānaṃ karotyagnicityāmeva tatsaṃsthāpayati 13.8.1.[18] tadvai na mahatjuryāt nenmahadagham karavāṇīti yāvānapakṣapuco'gnistāvatjuryādityu haika āhuḥ samāno hyasyaiṣa ātmā yathaivāgnestatheti 13.8.1.[19] puruṣamātraṃ tveva kuryāt tathāparasmā avakāśaṃ na karoti paścādvarīyaḥ prajā vai paścātprajāmeva tadvarīyasīṃ kuruta uttarato varṣīyaḥ prajā vā uttarā prajāmeva tadvarṣīyasīṃ kurute tadvidhāyāpasalavisṛṣṭābhi spandyābhiḥ paryātanotyapasalavi pitryaṃ hi karma 13.8.1.[20] athoddhantavā āha sa yāvatyeva nivapsyantsyāttāvaduddhanyātpuruṣamātraṃ tvevoddhanyāttathāparasmā avakāśaṃ na karotyatho oṣadhiloko vai pitavra oṣadhīnāṃ ha mūlānyupasarpantyatho nedasyā antarhito'saditi 13.8.2.[1] antardhāvo haike nivapanti devāścāsurāścobhaye prājāpatyā asmiṃloke'spardhanta te devā asurāntsapatnānbhrātṛvyānasmāllokādanudanta tasmādyā daivyaḥ prajā anantarhitāni tāḥ śmaśānāni kurvate'tha yā āsuryaḥ prācyāstvadye tvadantarhitāni te camvāṃ tvadyasmiṃstvat 13.8.2.[2] athainatpariśridbhiḥ pariśravati yā evāmūḥ pariśritastā etā yajuṣā tāḥ pariśrayati tūṣṇīmimā daivaṃ tatpitryam ca vyākarotyaparimitābhiraparimito hyasau lokaḥ 13.8.2.[3] athainatpalāśaśākhayā vyudūhati yadevādo vyudūhanaṃ tadetadapeto yantu paṇayo'sumnā devapīyava iti paṇīnevaitadasumnāndevapīyūnasurarakṣasānyasmāllokādapahantyasya lokaḥ sutāvata iti sutavānhi ya ījānodyubhirahobhiraktubhirvyaktamiti tadenamṛtubhiścāhorātraiśca salokaṃ karoti 13.8.2.[4] yamo dadātvavasānamasmā iti yamo ha vā asyāmavasānasyeṣṭe tamevāsmā asyāmavasānaṃ yācati tāṃ dakṣiṇodasyatyudagitarāṃ daivaṃ caiva tatpitryaṃ ca vyākaroti 13.8.2.[5] atha dakṣiṇataḥ sīram yunakti uttarata ityu haika āhuḥ sa yathā kāmayeta tathā kuryādyuṅkteti sampreṣyābhimantrayate savitā te śarīrebhyaḥ pṛthivyāṃ lokamicatviti savitaivāsyaitacarīrebhyaḥ pṛthivyāṃ lokamicati tasmai yujyantāmusriyā ityetasmā u hi karmaṇa usriyā yujyante 13.8.2.[6] ṣaṅgavam bhavati ṣaḍṛtavaḥ samvatsara ṛtuṣvevainametatsamvatvare pratiṣṭhāyām pratiṣṭhāpayati tadapasalavi paryāhṛtyottarataḥ pratīcīm prathamāṃ sītām kṛṣati vāyuḥ punātviti jaghanārdhena dakṣiṇāgnerbhrājaseti dakṣiṇārdhena prācīṃ sūryasya varcasetyagreṇodīcīm 13.8.2.[7] catasraḥ sītā yajuṣā kṛṣati tadyaccatasṛṣu dikṣvannaṃ tasminnevainametatpratiṣṭhāpayati tadvai yajuṣāddhā vai tadyadyajuraddho tadyadimā diśaḥ 13.8.2.[8] athātmānam vikṛṣati tadyadeva samvatsare'nnaṃ tasminnevainametatpratiṣṭhāpayati tūṣṇīmaparimitābhiraparimitohyasau lokaḥ 13.8.2.[9] athainadvimuñcati kṛtvā tatkarma yasmai karmaṇa enadyuṅkte vimucyantāmusriyā ityetasmā u hi karmaṇa usriyā yujyante taddakṣiṇodasyatyudagitaraddaivaṃ caiva tatpitryam ca vyākaroti 13.8.3.[1] atha sarvauṣadham vapati yadevādaḥ sarvauṣadhaṃ tadetadbahvībhistadvapatyekayedaṃ daivaṃ caiva tatpitryaṃ ca vyākarotyaśvatthe vo niṣadanam parṇe vo vasatiṣkṛteti jyogjīvātumevaibhya etadāśāste tatho haiṣāmekaiko'paro jarasānupraiti 13.8.3.[2] athainannivapati iyam vai pṛthivī pratiṣṭhāsyāmevainametatpratiṣṭhāyām pratiṣṭhāpayati purādityasyodayāttira-iva vai pitarastira-iva rātristira eva tatkaroti yathā kurvato'bhyudiyāttadenamubhayorahorātrayoḥ pratiṣṭhāpayati 13.8.3.[3] savitā te śarīrāṇi māturupastha āvapatviti savitaivāsyaitacarīrāṇyasyai pṛthivyai māturupastha āvapati tasyai pṛthivi śambhaveti yathaivāsmā iyaṃ śaṃ syādevametadāha prajāpatau tvā devatāyāmupodake loke nidadhāmyasāviti nāma gṛhṇātyayam vai loka upodakastadenam prajāpatau devatāyāmupodake loke nidadhāti 13.8.3.[4] atha kañcidāha etām diśamanavānantsṛtvā kumbham prakṣīyāṇaprekṣamāṇa ehīti tatra japati param mṛtyo anu parehi panthāṃ yaste anya itaro devayānāt cakṣuṣmate śṛṇvate te bravīmi mā naḥ prajāṃ rīriṣo mota vīrāniti jyogjīvātumevaibhya etadāśāste tatho haiṣāmekaiko'paro jarasānupraiti 13.8.3.[5] athainaṃ yathāṅgaṃ kalpayati śam vātaḥ śam hi te ghṛṇiḥ śam te bhavantviṣṭakāḥ śam te bhavantvagnayaḥ pārthivāso mā tvābhiśūśucan kalpantāṃ te diśastubhyamāpaḥ śivatamāstubhyam bhavantu sindhavaḥ antarikṣaṃ śivam tubhyaṃ kalpantāṃ te diśaḥ sarvā ityetadevāsmai sarvaṃ kalpayatyetadasmai śivaṃ karoti 13.8.3.[6] atha trayodaśa pādamātrya iṣṭakā alakṣaṇāḥ kṛtā bhavanti yā evāmūragnāviṣṭakāstā etā yajuṣā tā upadadhāti tūṣṇīmimā daivaṃ caiva tatpitryaṃ ca vyākaroti 13.8.3.[7] trayodaśa bhavanti trayodaśa māsāḥ samvatsara ṛtuṣvevainametatsamvatsare pratiṣṭhāyām pratiṣṭhāpayati 13.8.3.[8] pādamātryo bhavanti pratiṣṭhā vai pādaḥ pratiṣṭhāmevāsmai karotyalakṣaṇā bhavanti tira-iva vai pitarastira-iva tadyadalakṣaṇaṃ tira eva tattiraḥ karoti 13.8.3.[9] tāsāmekām madhye prācīmupadadhāti sa ātmā tisraḥ purastānmūrdhasa+hitāstacirastisro dakṣiṇataḥ sa dakṣiṇaḥ pakṣastisra uttarataḥ sa uttaraḥ pakṣastisraḥ paścāttatpucaṃ so'syaiṣa pakṣapucavānātmā yathaivāgnestathā 13.8.3.[10] atha pradarātpurīṣamāhartavā āha etaddhāsyāḥ pitryamanatiriktamatho aghameva tadbaddhṛ karotyasminnu haike'vāntaradeśe karṣūṃ khātvā tato'bhyāhāraṃ kurvanti parikṛṣantyu haike dakṣiṇataḥ paścāduttaratastato'bhyāhāraṃ kurvanti sa yathā kāmayeta tathā kuryāt 13.8.3.[11] tadvai na mahatkuryāt nenmahadagham karavāṇīti yāvānudbāhuḥ puruṣastāvatkṣatriyasya kuryānmukhadaghnam brāhmaṇasyopasthadaghnaṃ striyā ūrudaghnam vaiśyasyāṣṭhīvaddaghnaṃ śūdrasyaivamvīryā hyeta iti 13.8.3.[12] adhojānu tveva kuryāt tathāparasmā avakāśaṃ na karoti tasya kriyamāṇasya tejanīmuttarato dhārayanti prajā ha sā prajāmeva taduttarato dhārayanti tāṃ na nyasyeddhṛtvā vaināmūḍhvā vā gṛheṣūcrayetprajāmeva tadgṛheṣūcrayati 13.8.3.[13] kṛtvā yavānvapati agham me yavayānityavakābhiḥ pracādayati kam me'saditi darbhaiḥ pracādayatyarūkṣatāyai 13.8.4.[1] athainacaṅkubhiḥ pariṇihanti pālāśam purastādbrahma vai palāśo brahmapurogavamevainaṃ svargaṃ lokaṃ gamayati śamīmayamuttarataḥ śam me'saditi vāraṇam paścādagham me vārayātā iti vṛtraśaṅkuṃ dakṣiṇato'ghasyaivānatyayāya 13.8.4.[2] atha dakṣiṇataḥ parivakre khananti te kṣīreṇa codakena ca pūrayanti te hainamamuṣmiṃlokeṛkṣite kulye upadhāvataḥ saptottarastā udakena pūrayanti na ha vai sapta sravantīraghamatyetumarhatyaghasyaivānatyayāya 13.8.4.[3] aśmanastrīṃstrīnprakiranti tā abhyuttarantyaśmanvatī rīyate saṃrabhadhvamuttiṣṭhata pratarata sakhāyaḥ atrā jahīmo'śivā ye asañcivānvayamuttaremābhi vājāniti yathaiva yajustathā bandhuḥ 13.8.4.[4] apāmārgairapamṛjate aghameva tadapamṛjate'pāghamapa kilviṣamapa kṛtyāmapo rapaḥ apāmārga tvamasmadapa duḥṣvapnyaṃ suveti yathaiva yajustathā bandhuḥ 13.8.4.[5] yatrodakam bhavati tatsnānti sumitriyā na āpa oṣadhayaḥ santvityañjalināpa upācati vajro vā āpo vajreṇaivaitanmitradheyaṃ kurute durmitriyāstasmai santu yo'smāndveṣṭi yaṃ caparāsiñcettenaiva tam parābhāvayati 13.8.4.[6] sa y!di sthāvarā āpo bhavanti sthāpayantyeṣām pāpmānamatha yadi vahanti vahantyevaiṣām pādmānaṃ snātvāhatāni vāsāṃsi paridhāyānaḍuhaḥ pucamanvārabhyāyantyāsneyo vā anaḍvānagnimukhā eva tatpitṛlokājjīvalokamabhyāyantyatho agnirvai patho'tivoḍā sa enānativahati 13.8.4.[7] udvayaṃ tamasasparīti etāmṛcaṃ japanto yanti tattamasaḥ pitṛlokādādityaṃ jyotirabhyāyanti tebhya āgatebhya āñjanābhyañjane prayacantyeṣa ha mānuṣo'laṅkārastenaiva tam mṛtyumantardadhate 13.8.4.[8] atha gṛheṣvagniṃ samādhāya vāraṇānparidhīnparidhāya vāraṇena sruveṇāgnaya āyuṣmata āhutiṃ juhotyagnirvā ā āyuṣmānāyuṣa īṣṭe tamevaibhya āyuryācatyagna āyūṃṣi pavasa iti puro'nuvākyābhājanam 13.8.4.[9] atha juhoti āyuṣmānagne haviṣā vṛdhāno ghṛtapratīko ghṛtayoniredhi gṛtam pītvā madhu cāru gavyam piteva putramabhirakṣatādimāntsvāheti yathaivainānabhirakṣedyathābhigopāyedevametadāha 13.8.4.[10] tasya purāṇo'naḍvāndakṣiṇā purāṇā yavāḥ purāṇyāsandī sopabarhaṇaiṣā nvādiṣṭā dakṣiṇā kāmaṃ yathāśraddham bhūyasīrdadyāditi nvagnicitaḥ 13.8.4.[11] athānagnicitaḥ etadeva bhūmijoṣaṇametatsamānam karma yadanyadagnikarmaṇaḥ kurvādāhitāgneḥ śarkarā ityu haika āhuryā evāmūragnyādheyaśarkarāstā etā iti na kuryādityeka īśvaro haitā anagnicitaṃ santaptoriti sa yathā kāmayeta tathā kuryāt 13.8.4.[12] maryādāyā eva loṣṭamāhṛtya antareṇa nidadhātīmaṃ jīvebhyaḥ paridhiṃ dadhāmi maiṣāṃ nu gādaparo arthametam śataṃ jīvantu śaradaḥ purūcīrantarmṛtyuṃ dadhatām parvateneti jīvebhyaścaivaitām pitṛbhyaśca maryādāṃ karotyasambhedāya tasmādu haitajjīvāśca pitaraśca na sandṛśyante